Význam slova "čiel" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cieľ -a m.

1. miesto, kt. sa niekto usiluje dosiahnuť: c. cesty;
dobehnúť, doraziť do c-a, prejsť c-om

2. predmet, kt. sa má zasiahnuť, terč: strieľať do c-a, streľba na pohyblivé c-e;
bomby zasiahli vojenské c-e

3. účel; zámer, úmysel: humánne, vedecké, politické, umelecké c-e;
c. práce, výroby, hnutia, života;
sledovať osobné c-e;
dosiahnuť vytýčený c.;
postaviť, klásť (si) (za) c.;
mať za c. preskúmať niečo;
chodiť bez c-a

● → minúť sa c-a;
na ten(to) c. nato;
c. svätí, posväcuje → prostriedky;

cieľavedome prísl.: c. postupovať;

cieľavedomosť -i ž.

cieľavedomý príd.

1. kt. má pred sebou jasný cieľ: c. človek

2. premyslený podľa určeného cieľa, účelný, plánovaný: c-á práca, c. postup, c-é úsilie;

cielene prísl.;

cielenosť -i ž.

cielený príd. kt. niekam plánovito smeruje: c. výskum, postup;

cielik -a m. zdrob. expr.

cieliť -i -ľ! nedok.

1. mieriť na cieľ: c. do terča, c. puškou na protivníka;
vystreliť bez c-enia

2. smerovať niekam: c. domov, do budúcnosti

čielko -a -lok, čelíčko -a -čok s. zdrob.

cieľový príd.: c-á páska, rovina;
c-é prémie za splnenie úlohy;

cieľuprimerane prísl.;

cieľuprimeranosť -i ž.

cieľuprimeraný príd. kniž. zodpovedajúci cieľu, účelný, vhodný: c-é prostriedky;