Význam slova "ja" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 391 výsledkov (4 strán)
-
jarkovať nedok. poľnohosp. robiť brázdy na sadenie (zemiakov)
-
jarmo -a -riem s.
1. drevená časť postroja pre ťažný dobytok spoločný jednému páru: zapriahnuť voly do j-a
2. kniž. ťaživá povinnosť: poroba, útlak: j. starostí;
j. otroctva, fašizmu;
expr. manželské j. manželstvo● žiť pod cudzím j-om byť pod cudzou nadvládou;
zvrhnúť j. oslobodiť sa; -
jarmočné s. darček z jarmoku: doniesť deťom veľké j.
-
jarmočnica -e -níc ž.;
-
jarmočnícky príd.
1. k jarmočník: j-e vozy
2. pejor. jarmočný (význ. 2): j-e ozdoby
-
jarmočník -a mn. -ci m. predavač na jarmoku; návštevník jarmoku;
-
jarmočnisko, jarmočisko -a -č(n)ísk s. miesto, na kt. sa usporadúva jarmok
-
jarmočný príd.
1. k jarmok: j-é dni, šiatre
2. pejor. gýčovitý, krikľavý, lacný: j-é obrázky, čačky, j-á literatúra
-
jarmový príd.: anat. j. oblúk časť lebky
-
jarník -a m. jarný kabát
-
jarný príd.: j-é práce;
j-á rovnodennosť 21. marca;
j-á únava;
j. kabát na prechodné obdobie;
j-é prázdniny;
v bot. názvoch: prvosienka j-á -
jaro prísl.;
-
jarok -rku m.
1. priekopa pri ceste; struha: j. sa naplnil vodou
2. menší potok: cez dedinu tečie j.
3. (plytšia) pozdĺžna priehlbina (na sadenie ap.);
-
jarosť -i ž.
-
jarovizácia -ie ž. poľnohosp. (prv) urýchľovanie vegetačného obdobia rastlín: j. osív;
-
jarovizačný príd.
-
jarý príd. kniž. plný sily, čerstvý, svieži: j. človek, j. duch
-
jas -u m. silné biele svetlo, žiara: j. slnka, lámp;
ráno plné j-u; -
jasať nedok. nadšene prejavovať radosť, veľmi sa tešiť; plesať: obecenstvo j-á;
j. od šťastia -
jasavo prísl.: j. svietiť;
j. znieť; -
jasavosť -i ž.
-
jasavý príd.
1. žiarivý, jasný: j-é svetlá, farby
2. búrlivo radostný, nadšený, plesajúci: j-é oslavy, tóny, j. úsmev;
-
jaseň -a m.
1. listnatý strom s bielym pružným drevom, bot. Fraxinus
2. jaseňové drevo; výrobok z neho: lyže z j-a
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu;
-
jaseňový príd.
-
jašiť sa nedok.
1. (o koňoch, dobytku) plašiť sa
2. expr. pochabieť sa, šalieť, blaznieť: deti sa pri hre j-ia
-
jaskyňa -e -kýň ž. prirodzený podzemný priestor: kvapľová, ľadová j.;
-
jaskyniar -a m.
1. odborník v jaskyniarstve, speleológ
2. športovec pestujúci jaskynnú turistiku;
-
jaskyniarsky príd.: j. (turistický) oddiel
-
jaskyniarstvo -a s.
1. odbor vedy o tvaroch zemského povrchu (geomorfológie) zaoberajúci sa výskumom jaskýň, speleológia
2. jaskynná turistika;
-
jaskynka -y -niek ž. zdrob.
-
jaskynný príd.: j. výskum;
j. človek praveký, žijúci v jaskyniach; -
jaskyňový príd.: j. otvor;
-
jasle -sieľ/-slí ž. pomn.
1. žľab al. rebriny, do kt. sa dáva krmivo statku al. lesnej zveri
2. (detské) j. výchovná ustanovizeň pre deti do 3 rokov: vodiť deti do j-ieľ;
-
jasličkár -a m. hovor. dieťa, kt. je v opatere det. jasieľ
-
jasličky -čiek ž. pomn. zdrob., k 2 i expr.
-
jasľový príd.;
-
jasnieť -ie -ejú nedok. jasniť sa: farby, obrysy j-jú;
nebo začína j.;
tvár mu j-ie, oči mu j-jú -
jasniť sa nedok. stávať sa jasnejším, jasným, jasnieť, vyjasnievať sa: obloha sa j-í;
neos. j-í sa začína byť svetlo;
tvár sa mu j-í;
neos. v hlave sa mu j-í začína chápať -
jasno
I. vetná prísl.: vonku je j.
II. jasno -a s. jasnosť, zrozumiteľnosť: vniesť j. do problémov
-
jasno, jasne prísl. k 1 – 7: j. svietiť;
j. rozlišovať;
j. štylizovať;
j. myslieť;
j. hľadieť;
j. sfarbený;
j. znieť; -
jasnobelasý príd. jasnomodrý: j-é oči
-
jasnočervený príd. červený s jasným odtienkom, svetločervený: j-á krv
-
jasnomodrý príd. modrý s jasným odtienkom, jasnobelasý: j-á obloha
-
jasnooký príd. poet. majúci jasné oči: j-é dievča
-
jasnosť -i ž.
1. iba jedn. k jasný: j. predstavy;
j. zvukov2. titul, oslovenie panovníka: kráľovská J., Jeho, Vaša J.;
-
jasnovidec -dca m. kto sa zaoberá hádaním budúcnosti; kto intuitívne predvída niečo v budúcnosti;
-
jasnovidecký príd.: j-é tušenie;
-
jasnovidectvo -a s. činnosť jasnovidca; predvídavosť
-
jasnovidka -y -diek ž.;
-
jasnovidne prísl.: j. posudzovať niečo;
-
jasnovidnosť -i ž.
-
jasnovidný príd. kniž. predvídajúci niečo, prezieravý, jasnozrivý; prorocký, veštecký: j-é poznanie, j. výrok;
-
jasnozelený príd. zelený s jasným odtienkom, svetlozelený: j-á tráva
-
jasnožltý príd. žltý s jasným odtienkom, svetložltý: j-é kvety
-
jasnozraký príd. kniž. jasnozrivý, prezieravý
-
jasnozrivo prísl.: j. usudzovať;
-
jasnozrivosť -i ž.
-
jasnozrivý príd. kniž. schopný jasne posudzovať, predvídať, prezieravý: j. štátnik;
-
jasný príd.
1. vydávajúci, majúci silné svetlo, svietiaci, žiarivý: j-é slnko, hviezdy, j. plameň;
j. deň slnečný;
j-á noc hviezdnatá, mesačná, op. tmavá2. dobre badateľný, zjavný, zrejmý, určitý: j. rozdiel, urobiť si j-ú predstavu o niečom;
mať j-ú prevahu;
to je (úplne) j-é nepochybné3. (ľahko) zrozumiteľný, zreteľný: j-á štylizácia, j. výklad;
j-á odpoveď jednoznačná4. schopný (primerane) uvažovať; bystrý, rozvážny; svedčiaci o tom: j. um, j-á myseľ;
mať j-é chvíle (o chorom) byť pri vedomí5. veselý, radostný, vľúdny: j-á tvár, j. pohľad
6. (o farbe) majúci svetlý, žiarivý odtieň: j-é farby, j-á červeň
7. (o zvuku) vysoko a príjemne znejúci, zvučný, op. temný, tmavý: j. smiech, tón
8. jasné vo funkcii čast. hovor. vyj. súhlasný postoj, áno, pravdaže, isto: vrátiš sa ešte? – j.!
● expr. ako blesk z j-ho neba prekvapujúco;
j-é ako facka celkom zrejmé;
to je nad → slnko j-šie;
mať j-ú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy; -
jasot -u m. jasanie, plesanie: j. publika
-
jaspis -u m. nepriesvitná odroda kremeňa rozlič. farieb použ. ako polodrahokam;
-
jaspisový príd.: j. náramok
-
jašter -a mn. N a A -y m. štvornohý šupinatý plaz s dlhým chvostom;
zool. jaštery Sauria: praveké j-y; -
jašterí príd.
-
jašterica -e -ríc ž. rýchlo sa pohybujúci drobný štvornohý plaz, zool. Lacerta;
● behá, zvŕta sa ap. ako j. šikovne;
-
jašteričí príd.: dlhý j. chvost;
-
jašterička -y -čiek ž. zdrob.
-
jastrab -a mn. N a A -y m. dravý vták s dlhším chvostom a so škvrnitým perím na hrudi, zool. Accipiter;
● mať oči ako j. bystré, sliedivé;
-
jastrabí príd.: j. zrak, pohľad prenikavý
-
jastrabník -a m. rastlina obyč. so žltými kvetmi na listnatej lodyhe, bot. Hieracium
-
jastriť nedok. bystro pozerať; zbystrovať pozornosť: j. očami;
j. na všetky strany -
jastrivo prísl.
-
jastrivý príd. (o zraku) prenikavý, sliedivý: j-é oči, j. pohľad;
-
jať jal jatý defekt. dok. kniž. (citovo) pohnúť, zmocniť sa, zachvátiť: jal ho odpor, jatý hrôzou, zvedavosťou
-
jaternica, jadernica -e -níc ž. črevo naplnené zmesou mletého mäsa, vnútorností, ryže, žemieľ ap.: pečené j-e;
krvavá j. krvavnica; -
jaternička, jadernička -y -čiek ž. zdrob.
-
jaternicový, jadernicový príd.: j-á kaša;
-
jatka -y -tiek ž.
1. i jatky pomn. bitúnok: viesť dobytok na j-u (-y);
2. v min. mäsiarsky obchod
● expr. hnať, poslať vojakov, ľudí na j-y do vojny; na istú smrť;
-
jatkový, jatočný príd.: j. dobytok, j-á hydina chovaný (-á) na mäso
-
jatriť nedok. kniž. obnovovať (bolesť), dráždiť, rozrývať, rozjatrovať: j. staré rany, j. bolesť;
žiaľ mu j-í dušu// jatriť sa (o rane al. o citoch): rana sa j-í
-
jatrivý príd. kniž. kt. jatrí: j-á bolesť, výčitka
-
jav -u m. čo možno zmyslovo pozorovať (fakty, procesy, udalosti, vlastnosti): spoločenský j.;
negatívne j-y (spoločnosti);
fyzikálne, prírodné j-y úkazy; -
javisko -a -vísk s.
1. vyvýšené miesto (v divadle), na kt. sa predvádza hra, scéna: otáčavé j.;
vystupovanie na j-u -
javiskovo prísl.: j. účinná forma
-
javiskový príd. k 1: j-á dekorácia, technika;
malé j-é formy kabaret, estráda ap.; -
javiť nedok. kniž. dávať najavo, prejavovať; ukazovať: j. sklon, j. stopy po niečom
□ j. záujem zaujímať sa
● nej. známky života byť mŕtvy
// javiť sa
1. ukazovať sa, prejavovať sa, byť zjavný: v jeho práci sa j-í pokrok
-
javor -a L -e mn. -y m.
1. strom s laločnatými listami a s ľahko spracovateľným drevom, bot. Acer
2. javorové drevo; výrobok z neho: stôl z j-a
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu;
-
javorový príd.: j. list, porast
-
javový príd.: j. svet
-
jazda -y jázd ž.
1. jazdenie: j. na koni, na lyžiach, j. autom;
cvičná j.;
voľná j. súčasť krasokorčuliarskych pretekov2. oddiel jazdcov, jazdectvo; v min. vojsko bojujúce na koňoch;
-
jazdcový príd. k 2: šach. j. pešiak;
jazdcový príd.: j-é meradlo
-
jazdec -dca m. živ.
1. kto ide, jazdí na koni al. vedie jednostopové vozidlo;
víťazný j. motocyklových pretekov;
skúšobný j.2. jedna z figúrok šach. hry: potiahnuť j-om;
jazdec -dca mn. -e m. neživ. čo (pohyblivosťou ap.) pripomína jazdca na koni: kartotékové j-e prenosné záložky;
-
jazdecký príd.: j. kôň, oddiel;
j. šport jazdectvo; -
jazdectvo -a s.
1. individuálny šport za spoluúčasti človeka a koňa
2. jazda (význ. 2);
-
opak. jazdievať -a
-
jazdiť -zď/-i! nedok.
1. pohybovať sa po zemi s použitím niekt. zvierat, dopr. al. šport. prostriedkov; viezť sa: j. na koni, na aute, na lyžiach, riskantne j.
2. (o dopr. prostriedkoch) vykonávať pohyb po zemi: autá j-ia vpravo;
-
jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;
-
jazdný príd.: j-á polícia;
dopr. j-é pruhy -
jazernatý príd. bohatý na jazerá: j-á oblasť
-
jazerný príd.: j-é brehy
● expr.: posielať niekoho do j-ých → pekiel;
-
jazero -a -zier s. väčšia prirodzená stojatá vodná plocha; umelá vodná nádrž: Bajkalské j.;
Počúvadlianske j.; -
jazierko -a -rok s. zdrob.
-
jazmín -u m. okrasný ker s bielymi voňavými kvetmi, bot. Jasminum;
-
jazmínový príd.: j-á vôňa
-
jazva -y -ziev ž. stopa po zacelenej rane: j. na čele, na konári stromu;
zanechať j-y; -
jazvec -a mn. N a A -e m. lesná šelma s valcovitým telom žijúca v norách, zool. Meles;
-
jazvečí príd.: j-ie sadlo
-
jazvečík -a mn. N a A -y m. poľovný pes s krátkymi nohami a pretiahnutým telom
-
jazvička -y -čiek ž. zdrob.
-
jazvovito, jazvovite prísl.
-
jazvovitý príd. majúci jazvy; zjazvený: j-é tkanivo, j. konár;
-
jazvový príd.: j-é stopy;