Význam slova "hlã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 36 výsledkov (1 strana)
-
hl zn. hektoliter
-
hláč -a mn. N a A -e m. hlaváč (význ. 2)
-
hlásať -a nedok. verejne dávať na vedomie, rozhlasovať: h. nové myšlienky, pravdu;
nápis h-a, že ... -
hlásateľ -a mn. -ia m.
1. kto niečo hlása, zvestovateľ, šíriteľ: h. pokroku
2. kto hlási, zahlasuje (pokyny, správy ap.): rozhlasový, televízny h. spíker;
-
hlásateľka -y -liek ž.;
-
hlásateľský príd.
-
hlásenie -ia s. stručná služobná správa: podať h. (o vykonaní úlohy)
-
hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.
-
opak. hlásievať -a
// hlásiť sa
1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa;
h. sa do telefónu;2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi;
h. sa do kurzu3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu;
h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba;
žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu
● h. sa k životu prejavovať aktivitu;
-
opak. hlásievať sa
-
hlásiť -i nedok.
1. úradne podávať správu, oznamovať: h. príchod, stratu
2. ústne ohlasovať, oznamovať (v rozhlase, v televízii): h. presný čas, správy;
-
hláska -y -sok ž. najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka;
-
hláskoslovie -ia s. lingv. disciplína skúmajúca hlásky;
-
hláskoslovný príd.: h-é zmeny, h. zákon
-
hláskovať nedok. vyslovovať po hláskach: h. slovo, meno
-
hláskovo, hláskove prísl.
-
hláskový príd.: h-á sústava;
-
hlásnik -a mn. -ci m. v min. nočný strážca trúbením oznamujúci čas
-
hlások -ska m. zdrob. expr. k 1, 2: detský h.
-
hlávka -y -vok ž.
1. zdrob. k hlava 1, 6, expr. k hlava 2: detská h., h. zápalky;
múdra h.!2. do gule spojené listy, okvetie ap. niekt. rastlín: h. šalátu, kapusty, ďateliny;
h. cesnaku; -
hlávkový príd. k 2: h. šalát;
-
hlávočka -y -čiek ž. zdrob. k hlava 1, 2, 6;
-
hlísta -y hlíst ž. cudzopasný červ (najmä v čreve);
zool. hlísty Nematodes; -
hlístový príd.: h-é ochorenie
-
hlôžka -y -žok ž. kôstkovitý plod hlohu; hlohyňa
-
hlúb -a m. zhrubnutá vnútorná časť niekt. zeleniny al. listov: kapustný h.;
-
hlúbik -a m. zdrob.
1. k hlúb
2. spodná časť niekt. húb: valcovitý h.
-
hlúbovitý príd.
1. (o rastline) kt. má hlúb: h-á zelenina
-
hlúbový príd.: h-á zelenina;
-
hlúčik -a m. skupinka, hŕbka, húfik: h. detí;
postávať v h-och -
hlúpnuť -e -u -pol -uc -uci nedok. stávať sa hlúpym, osprostievať
-
hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;
-
hlúposť -i ž. sprostosť (význ. 1 – 3): ľudská h.;
expr.: stvárať, tárať h-i;
kupovať h-i, hnevať sa pre h. -
hlúpučko prísl.
-
hlúpučký príd. zjemn. hlúpy;
-
hlúpy príd.
1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek;
h-a odpoveď;
hovor. expr.: h-a situácia;
h-a náhoda;
hnevá sa pre h. papier2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky
● expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi;
mať h-e šťastie nezaslúžené;
h. má → šťastie;