Význam slova "hã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

húfom prísl. hromadne, húfne: h. odchádzať

húkačka -y -čiek ž. hovor. zariadenie na vydávanie zvukového výstražného signálu

húkať -a nedok.

1. vydávať ťahavý zvuk: sova, siréna h-a

2. expr. kričať: h. na deti;

húkať sa -a (iba 3. os.) nedok. (o prasnici) mať čas párenia, páriť sa

húkavo prísl.

húkavý príd. podobný húkaniu, húkajúci: h-é hlasy;

dok. húknuť -e -u -kol

húľava -y -ľav ž. expr. čierny búrkový oblak, čierňava, mrákava

húpací, správ. hojdací

húpačka, správ. hojdačka

húpať -a nedok.

1. zapadať, boriť sa, zabárať sa: h. do snehu

2. správ. hojdať, kolísať;

húpavý, správ. hojdavý, kolísavý

húsa -aťa mn. -atá/-ence -sat/-seniec s. mláďa husi;

húsatko -a -tiek s. zdrob.

húsenica -e -níc ž. larva motýľa;

húseničí príd.: h-ie hniezdo;

húsenička -y -čiek ž. zdrob.

húsenicový príd.: h. traktor pásový;

húska -y -sok ž. zdrob.;

húsť hudie hudú nedok.

1. kniž. hrať na hud. nástroji (obyč. na husliach): hudci h-ú;

2. expr. ustavične hovoriť, opakovať ap.: stále mu h-ie o peniazoch;
toľko doňho h-li, až uveril

● expr.: h. (si) svoje opakovať svoj názor;
h. niekomu poza uši, za ušami stále domŕzať, dojedať

húšť -e ž. húština, húštie, húšťava

húšťava -y -ťav ž. húština, húštie: h. stromov

húštie -ia s. húština, húšťava

húština -y -tin ž. hustý (mladý) porast, húšťava, húštie: predierať sa h-ou;

húštinka -y -niek ž. zdrob.

hútať -a nedok. expr. premýšľať, uvažovať, dumať: h. nad problémom;
stále iba h-l (, ako to urobiť);

opak. hútavať -a

// hútať si myslieť si, nazdávať sa, mieniť

húževnato, húževnate prísl. k 2: h. sa brániť;

húževnatosť -i ž.

húževnatý príd.

1. pevný a pritom pružný: h-é drevo

2. vytrvalý, nepoddajný; úporný: h. človek;
h. odpor;

húžva -y -žev/-žiev ž. skrútený, pevný a ohybný prút; niečo tuho skrútené al. pokrčené: viazať h-mi;
remenné h-y;
skrúcať do h-y;

● pevný ako h. veľmi;
mäso ako h. tuhé;

húžvať -e -u, húžviť -i nedok. skrúcať do húžvy; krčiť, krkvať: h. čapicu, papier;
h. čelo, tvár

húžvička -y -čiek ž. zdrob.

húžvový príd.;

hýbadlo -a -diel s. čo spôsobuje pohyb, hybná sila; impulz: h. pokroku, činnosti

hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami

2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím

3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami

● h. svetom mať veľký vplyv;
h. rozumom rozmýšľať;

opak. hýbavať -a;

opak. hýbavať sa;

hýľ -a mn. N a A -e m. spevavý vták s červeným perím na brušku, zool. Erithrinea

hýriť -i nedok.

1. tráviť čas v nemiernej zábave, míňať peniaze na zábavy ap.: h. po nociach

2. mať niečoho nadbytok, oplývať: h. farbami, nápadmi

hýrivec -vca m. hýriaci, hýrivý človek

hýrivo prísl.;

hýrivosť -i ž.

hýrivý príd.

1. márnotratný, samopašný: h. život

2. oplývajúci niečím, bohatý: h-é farby;

ih, íh cit. vyj. rozlič. pocity (hnev, bolesť, veselosť ap.): íh, takú by som mu tresol!

náhľad -u m.

1. názor, mienka: zhodovať sa v n-och, vyjadriť svoj n.

2. polygr. posledná kontrola sadzby pred tlačou; odtlačok na túto kontrolu;

náhľadový príd.: n-é rozdiely

oh, óh, óha cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, ľútosť, bôľ, nespokojnosť ap.), och, ó: óh(a), naozaj príde? oh, škoda! oh, aký žiaľ!

pokuľhávať, správ. pokrivkávať, krivkať; zaostávať

ponáhľať sa -a nedok.

1. náhlivo ísť: p. sa do práce, domov, p. sa na pomoc niekomu

2. konať rýchlo, náhliť sa: p. sa s odpoveďou, s robotou;
p-l sa využiť príležitosť;
to sa nep-a nesúri

poponáhľať sa -a dok.

1. zrýchliť chôdzu, pohyb: p. sa niekomu oproti;
súrili nás, aby sme sa p-li

2. urýchlene, zvýšeným úsilím niečo vykonať: p. sa s odpoveďou, p-l sa napraviť chybu

nedok. prenáhľovať sa

pŕhľava -y -ľav ž.

1. rastlina s pŕhlivými chĺpkami, žihľava, bot. Urtica

2. hluchá p. hluchavka

pŕhľavník -a m. drozdovitý spevavý vták, zool. Saxicola

svetonáhľad -u m. svetonázor;

svetonáhľadový príd.

úhľadne prísl.;

úhľadnosť -i ž.

úhľadný príd. na pohľad pekný, pekne upravený, vkusný: ú-é domčeky, ú. rukopis;

uponáhľane prísl.: vyzerať u.;

uponáhľanosť -i ž.

uponáhľaný príd. kt. sa stále ponáhľa; kt. je výsledkom (neželateľného) náhlenia; svedčiaci o tom: u. človek;
u-é rozhodnutie, u. svet;

výhľad -u m.

1. dobrá viditeľnosť na okolité miesta, vyhliadka, rozhľad: z vrchu je pekný v., v. na mesto, zacláňať v.

2. nádeje (význ. 1), perspektíva, vyhliadka: v-y do budúcnosti

□ mať niečo vo v-e a) zamýšľať b) očakávať;

výhľadový príd.: v. plán perspektívny

z hľadiska predl. s G vyj. zreteľ, čo sa týka: z h-a efektívnosti výroby treba ...

nedok. zaokrúhľovať

// zaokrúhliť sa stať sa okrúhlym, zaobliť sa: tvár sa z-la do úsmevu;

nedok. zaokrúhľovať sa

nedok. zoštíhľovať

// zoštíhliť sa dok. stať sa štíhlejším, štíhlym;

nedok. zoštíhľovať sa