Význam slova "dok" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dok -u m. prístavné zariadenie chrániace lode pred pohybmi vody

dokaličiť dok. zmrzačiť: d. zajatcov

// dokaličiť sa: d-l sa v kameňolome

dokár -a m. robotník v dokoch;

dokársky príd.

dokatovať dok. expr. zmučiť, utrápiť: vojaci ho d-li pri vypočúvaní;
d-ná tvár

dôkaz -u m.

1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.

2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky

□ podať d. o niečom dokázať niečo;

dokázať -že -žu dok.

1. podať dôkaz, doložiť dôkazmi: d. platnosť poučky, d. niečiu nevinu;
d. svoju oddanosť dosvedčiť

2. vedieť, vládať (urobiť): uvidíme, čo d-e v živote ako sa uplatní;
d-e robiť vo dne v noci vládze;

dokázateľne prísl.: d. klamal;

dokázateľnosť -i ž.

dokázateľný príd. kt. možno dokázať: d-á chyba;

dôkazný, dôkazový príd.: d-ový materiál

nedok. dokazovať

dokedy zám. opyt. príslov.

1. expr. i dokedyže vyj. otázku týkajúcu sa časovej hranice, ako dlho, pokiaľ, dokiaľ: d. to bude trvať?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príslov. časovú, prívlastkovú, pokiaľ, dokiaľ: uvidíme, d. vydrží;
kosí, d. vidí;
lehota, d. platí potvrdenie

dokiaľ, expr. i dokiaľže zám. opyt. príslov. dokedy (význ. 1, 2), pokiaľ: d. budeš v meste? zisti, d. siaha voda;
robí, d. vládze;
termín, d. treba zaplatiť

dokiaľkoľvek zám. neurč. príslov. vyj. ľubovoľnosť časovej hranice, hocijako dlho, akokoľvek dlho: vydržím, nech to trvá d.

doklad -u m.

1. preukazná listina, osvedčenie, dokument: pokladničný d.;
odovzdať d-y na kontrolu

2. potvrdenie, svedectvo, dôkaz: d-om jeho statočnosti je, že ...

3. (písomný) citát ako potvrdenie výskytu: vybrať d-y zo živej reči;

nedok. dokladať

dôkladne prísl.: d. sa pripraviť;

dôkladnosť -i ž.

dôkladný príd. idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takej vlastnosti, op. povrchný: to je d. človek;
d. opis javu;

dokladovať nedok. i dok. admin. slang. dokladať, doložiť (dokladmi): žiadosť treba d.

dokladový príd.: d. materiál

dokmásať -še -šu dok. expr. dotrhať, došklbať: d. si šaty;
d-ný smrek

doknísať sa -še -šu dok. expr. knísavo prísť: d. sa s batohom domov

dokola prísl. hovor. dookola: krútiť sa, obzerať sa d.

dokonale prísl.;

dokonalosť -i ž.

dokonalý príd.

1. spĺňajúci všetky požiadavky, vynikajúci, prvotriedny, vzorný: d-á žena, d-é dielo

2. (ú)plný, stopercentný, absolútny: d-é šťastie, víťazstvo;

dokonať dok. kniž.

1. dorobiť, dokončiť, zavŕšiť: d. začatú prácu

2. zomrieť, skonať: d-l po ťažkej chorobe;

nedok. dokonávať -a

dokonavosť -i ž.

dokonavý príd.: gram. d-é sloveso kt. vyj. dej ako ohraničený, uzavretý, op. nedokonavé;
d. vid;

dokonca čast. zdôrazňuje výraz, pred kt. stojí, ba, ešte: d. sa (aj) vyhrážal

nedok. dokončievať -a, dokončovať

dokončiť -nč/-i! dok. doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť: d. skladbu, stavbu, d. štúdiá;

dokopať -e -ú dok.

1. dokončiť kopanie, prestať kopať: d. jamu

2. kopaním nohou ublížiť, skopať: d-l ho kôň;
spolužiaci, kone sa d-li;

nedok. dokopávať -a

// dokopať sa kopaním dosiahnuť: d. sa prameňa, žily

dokopnúť -e -ú -pol dok. kopnutím dostať po istú hranicu, na isté miesto: d. (loptu) po šestnástku

dokopy

I. prísl. dohromady (význ. 1 – 3), dovedna: pozháňať ovce d.;
bývame všetci d.;
stálo ho to d. tisícku

□ dať (sa) d. spojiť (sa)

● dať hlavy, rozumy d. poradiť sa

II. čast. (v zápor. vete) v podstate, dohromady: to d. nič neznačí

dokorán prísl. úplne, celkom, naširoko (pri otváraní ap.): oblok otvorený d.

dokotúľať -a dok. prikotúľať: d. pneumatiku

// dokotúľať sa: klbko sa d-lo k dverám

dokrájať -a dok.

1. dokončiť krájanie, prestať krájať: d. zeleninu

2. krájaním poraniť: d. si prsty

3. krájaním poškodiť: d. stôl

dokrčiť dok. pokrčiť, zhúžvať, dokrkvať: d. si šaty

// dokrčiť sa: šaty sa v kufri d-li

dokrémova, pís. i do krémova prísl. nakrémovo: šatka mala odtieň d.

dokresliť dok.

1. dokončiť kreslenie, prestať kresliť: d-l výkres a odišiel

2. dodatočne nakresliť, prikresliť: d. postave palicu, klobúk

3. doplniť charakteristiku, opis: d. postavy rečou, d. si obraz o niekom;

nedok. dokresľovať

dokriviť dok. skriviť, pokriviť: d. blatník

dokrivkať, dokrivkať sa dok. expr. krívajúc prísť: d. (sa) k posteli

dokrkvať -e -ú dok. expr. pokrčiť, zhúžvať, dokrčiť: d. klobúk

// dokrkvať sa: sukňa sa d-la

dokŕmiť -i dok.

1. dokončiť kŕmenie

2. prikŕmiť: d. dojča;

nedok. dokrmovať: d. včely

nedok. k 1, 2 dokrúcať -a

dokrútiť -i dok.

1. dokončiť nakrúcanie (filmu): d. posledné scény

2. krútením doplniť: d. prírodné zábery

3. krútením zdeformovať, vykrútiť: mráz d-l lopúchy;
expr. d-ený človek zmrzačený;

dokrvava, pís. i do krvava prísl.

1. do krvi: pobiť sa d.

2. na krvavočervenú farbu: sfarbiť sa d.

dokrvaviť dok. zakrvaviť (význ. 1 – 2): lekár má d-ené ruky;
klinec mu d-l nohu;
v bitke ho d-l

// dokrvaviť sa zakrvaviť sa (význ. 1 – 2): d. sa pri zakáľačke;
d. sa na skale

doktor -a m.

1. akademický titul udeľovaný absolventom štúdia v lek. a veterinárskych odboroch a absolventom štúdia v iných odboroch po vykonaní rigoróznej skúšky a obhajobe rigoróznej práce, skr. Dr. (pís. pred menom): d. farmácie, skr. PharmDr.;
d. filozofie, skr. PhDr.;
d. medicíny, skr. MUDr.;
d. veterinárskej medicíny, skr. MVDr.;
d. pedagogiky, skr. PaedDr.;
d. práv, skr. JUDr.;
d. prírodných vied, skr. RNDr.;
d. teológie, skr. ThDr.

2. ved. al. umel. hodnosť udeľovaná absolventom doktorandského štúdia (pís. za menom): získať hodnosť d-a filozofie (PhD.);
mať hodnosť d-a umenia (ArtD.)

3. d. vied, skr. DrSc. najvyšší st. ved. hodnosti

4. hovor. lekár: ísť k d-ovi, po d-a;

doktorand -a m. kto sa formou ved. al. umel. výchovy pripravuje získať hodnosť PhD. al. ArtD.: školenie d-ov;

doktorandka -y -diek ž.;

doktorandský príd.: d-é štipendium;
d-é štúdium forma ved. al. umel. výchovy

doktorát -u m.

1. doktorský titul: d. filozofie;
udeliť čestný d.

2. doktorské skúšky: urobiť d.

3. hodnosť DrSc.: hovor. urobiť (veľký) d.

doktorka -y -riek ž.: d. medicíny;
pani d. (oslovenie; nespráv. pani doktor);

doktorský príd.: d. titul;
d-é štúdium v lek. a veterinárskych odboroch (trvajúce 6 rokov)

doktrína -y -rín ž. súhrn zásad, pravidiel: vojenská d.;
vyhlásiť d-u

doktrinár -a m. úzkostlivý zástanca doktríny;

doktrinársky príd.: d. prístup

dokument -u m.

1. význ. listina (úr. rázu), doklad: historický d.;
predložiť d-y

2. svedectvo, dôkaz, doklad: d. priateľstva, vernosti

dokumentácia -ie ž.

1. dokumentovanie: d. výpovede svedka

2. získavanie a spracúvanie odb. literatúry na poskytovanie informácií: pracovať v d-ii

3. podkladový (písomný) materiál na ďalšie konanie: technická d.;
zhromaždiť d-iu;

dokumentačný príd.: d. spis, d-á služba

dokumentarista -u m.

1. pracovník v dokumentácii

2. tvorca dokumentárnych filmov

dokumentárne prísl.;

dokumentárnosť -i ž.

dokumentárny príd. vychádzajúci z dokumentov, podložený dokumentmi: d. film, d-a hodnota;

dokumentovať nedok. i dok.

1. dokladať, doložiť dokumentmi: d. históriu podniku

2. pod(áv)ať svedectvo, dokazovať, dokázať, potvrdzovať, potvrdiť: d. kultúrnu vyspelosť národa

dokúpiť -i dok. dodatočne kúpiť, prikúpiť: d. náhradné súčiastky;

nedok. dokupovať

nedok. k 1 dokvitať

dokvitnúť -e -ú -tol dok.

1. prestať kvitnúť: muškáty d-li

2. expr. zrazu, nečakane prísť, prikvitnúť: d-l k nám strýko, d-la jar;

dokyvkať sa dok. expr. kývajúc sa prísť: starec sa d-l k domu

chládok -dku m.

1. priestor chránený pred slnečnými lúčmi, tieň, tôňa: ľahnúť si do ch-u, večerný ch.

2. hovor. expr. väzenie: dať niekoho do ch-u, dostať sa do ch-u;

hrádok -dku m. zdrob.

letohrádok -dku m. (šľachtické) letné sídlo (v záhrade, v parku ap.)

súdok -dka m. zdrob.;

žalúdok -dka m. dutý svalový orgán v brušnej dutine, v kt. sa potrava spracúva na kašu: plný ž.;
pokaziť si ž., bolí ho ž.;
mať dobrý ž. i fraz. vydržať veľa (nespravodlivosti, zla, rizika ap.);
mať prázdny ž. byť hladný;
je mu zle od ž-a

● (vy)čistiť niekomu ž. (vy)hrešiť ho;
mať niekoho, niečo v ž-u nemať ho, to rád;
→ vidieť niekomu až do ž-a;
(vypiť) na lačný ž. nalačno;
ž. sa mu obracia, dvíha a) chce sa mu vracať b) je znechutený niečím;