Význam slova "delí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

deliaci príd. rozdeľovací: d-a priečka;
d-a čiara i pren. rozhranie, predel, medzník

delidlo -a -diel s. kniž. čo rozdeľuje, delí (v priestore, v čase): národnostné d.;
rieka je hraničné d.;
uplatniť isté d. kritérium delenia, meradlo

delikatesa -y -tes ž. pochúťka, lahôdka: pripravovať d-y

delikátne prísl.;

delikátnosť -i ž.

delikátny príd.

1. jemný, vyberaný; svedčiaci o jemnosti, vyberanosti: d. človek;
d-e prejavy

2. prvotriedny, vyberaný, kvalitný: d-e víno, d-a chuť (jedla)

3. háklivý, chúlostivý: d-a vec, úloha;

delikt -u m. trestný čin, previnenie: majetkový d.;
potrestať niekoho za d.

delikvent -a m. kto spáchal delikt, previnilec: potrestať d-ov;

delikventný príd. taký, ktorý spáchal trestný čin, delikt: d-í jedinci

delikventský príd.

delimitácia -ie ž. rozhraničovanie, rozhraničenie, vymedzovanie, vymedzenie: d. činnosti, úloh, d. poľnej a lesnej pôdy;

delimitačný príd.: d-á funkcia

delírium -ia D a L -iu s. akútny stav zmätenosti s hlbokým zastretím vedomia: dostať sa do d-ia

deliť -ľ! nedok.

1. členiť na diely, časti, rozdeľovať: d. slovo na slabiky, d. niečo na dve polovice

2. triediť, roztrieďovať: d. ľudí podľa rasy, d. výrobky na skupiny

3. rozdávať, rozdeľovať (na rozlič. miesta): d. dary deťom, d. si korisť medzi sebou

4. tvoriť hranicu, oddeľovať, rozdeľovať: rieka d-í štáty, roky nás d-ia od detstva

5. mat. vypočítavať delením, op. násobiť: d. dvanásť troma;
dvanásť d-ené troma

// deliť sa

1. členiť sa na diely, časti, rozdeľovať sa: pozemky sa d-li na úzke pásy;
bunka sa d-í

2. zahŕňať ako svoje časti, zložky, členiť sa: piesne sa d-ia na lyrické a epické;
kraje sa d-ia na okresy

3. rozdeľovať si niečo s niekým; mať účasť, podiel na niečom: d. sa s kamarátom o chlieb, o radosť

4. zastaráv. byť rozdielny, odlišovať sa, líšiť sa: národy sa od seba d-ia tradíciou, zvykmi

deliteľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m. mat. číslo, ktorým sa delí

deliteľnosť -i ž.

deliteľný príd. kt. sa dá deliť: číslo je d-é dvoma;

prádelňa, správ. práč(ov)ňa

prídel -u m. prideľované množstvo: malý p. surovín, uhlia

údel -u m.

1. životné okolnosti, osud: šťastný, trpký, neradostný ú., znášať svoj ú.

2. nevyhnutná skutočnosť: smrť je ú. človeka

3. kniž. úloha (význ. 1), povinnosť: vznešený ú. vychovávať mládež