Význam slova "chár" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 24 výsledkov (1 strana)

  • charakter -u m.

    1. súhrn psychických vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha: pevný ch., mať dobrý, slabý ch.

    2. priama, statočná, čestná povaha: (ne)mať ch.;

    3. súhrn charakteristických znakov veci, javu, povaha, ráz: spoločenský ch. výroby, politický ch. boja

    4. div. postava vyhraneného povahového typu;

  • charakteristický príd. príznačný, typický: ch. znak, ch-é vlastnosti;

    charakteristicky prísl.

  • charakteristika -y -tík ž. vystihnutie podstatných vlastností: stručná ch. osoby, národa, podrobná ch. doby;
    podať ch-u;

  • charakterizácia -ie ž. charakterizovanie;

  • charakterizačne prísl.

  • charakterizačný príd.: ch. prvok;

  • charakterizovať nedok. i dok.

    1. pod(áv)ať charakteristiku: ch. dobu, dielo, postavu;
    výstižne ch. politickú situáciu

    2. iba 3. os. iba nedok. byť charakteristický pre niekoho, niečo, vyznačovať: druhú polovicu 20. storočia ch-je vedecko-technický rozvoj

  • charakterne prísl.;

  • charakternosť -i ž.

  • charakterný príd. kt. má charakter (význ. 2): ch. človek, ch-é konanie;

  • charakterovo, charakterove prísl.

  • charakterový príd. k 1, 4: ch-é vlastnosti, chyby;
    ch. herec;

  • chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu

  • charita -y ž. dobročinnosť;

  • charitatívnosť -i ž.

  • charitatívny príd.: ch. skutok, ch-a činnosť;

  • charizma -y ž.

    1. náb. osobitný dar Ducha Svätého zameraný na dobro cirk. a ľudského spoločenstva

    2. mimoriadna schopnosť (blahodarného) pôsobenia na ľudí vôbec: jeho ch. priťahuje ľudí;

  • charizmatický príd.: ch-é hnutie; ch-á osobnosť;

    charizmaticky prísl.

  • charleston [čárls-] -u m. (angl.) spoloč. tanec severoamer. pôvodu v 4/4-ovom takte; skladba v tomto takte

  • charta -y chárt ž. význ. listina obsahujúca urč. (polit.) práva a zásady: Ch. Organizácie Spojených národov, olympijská ch.

  • chór -u m.

    1. vyvýšené miesto v kostole pre organ a spevákov: vyjsť na ch.

    2. zbor spevákov: spievať v ch-e;

  • chýr -u m.

    1. zvesť šíriaca sa ústnym podaním, novina, správa: nepravdivý ch., rozniesol sa ch., kolujú ch-y

    2. povesť (význ. 3), zvuk: mať dobrý, zlý ch.

    ani ch-u (, ani slychu) (p)o niekom, niečom niet nijakých správ

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV