Synonymá slova "chár" v Synonymickom slovníku slovenčiny

črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človeka • stránka: zlé, dobré stránky žiakov • znak: dedičné znaky; hlavné znaky doby • kniž. rys: každé mesto má svoje rysy • expr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihy • charakter • ráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črta • skica • hovor. škica: cestopisná skica, škica • lit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtón • besednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednice • zastar. zábavnica

3. p. čiara 1

duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché

3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha

4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora

5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

7. p. osobnosť 1

charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahu • letora: veselá letora • hovor. nátura: chlapská nátura • kniž. naturel: umelecký naturel • profil: profil vedca

2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz diela • povaha: povaha choroby • spôsob: kresťanský spôsob myslenia • kniž. kolorit: lyrický kolorit drámy • kniž. tvár: pravá tvár komunizmu • kniž. razenie: ironické šľahy shawovského razenia • tvárnosť: tvárnosť spoločnosti • rámec • forma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu

obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie

2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž

3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

5. p. metafora

podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

p. aj tvar

2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž

p. aj vzhľad

3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť

4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2

povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperament • letora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letora • hovor. nátura: mať dobrú náturu • kniž. naturel: národný naturel • duch • založenie: byť veselého ducha; svojím založením je optimista • charakter: je to pevný charakter

2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter • ráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz opery • smer: škola humanitného smeru • zacielenie: ideové zacielenie diela

p. aj charakter 2

ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu

smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smer • ráz • charakter • povaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakteru • trend (celkový smer vývinu): svetový trend • kurz (vopred určený smer): politický kurz • orientácia: kultúrna orientácia • prúd: nové myšlienkové prúdy

2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smerom • strana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky strany • expr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme? • kurz: kurz lietadla

3. p. sloh 1

znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža

charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typický • príznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechom • kniž. symptomatický: symptomatická črta • svojský • svojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanie • výrazný • nápadný • markantný • špecifický • kniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť

osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra

svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

p. aj pôvodný 3

2. p. našský

typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristický • príznačný • špecifický • symptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosť • rázovitý: rázovitá slovenská dedina • klasický • ukážkový • pren.: čítankový • učebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážka • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellence • príslovečný • povestný • známy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor

charakteristika vystihnutie podstatných vlastností: charakteristika osoby, doby • charakterizácia (podávanie charakteristiky): charakterizácia politickej situácie • povahopis • povahokresba (vykreslenie postavy v literárnom diele): povahopis románovej postavy

opis¹ slovné zachytenie podstatných znakov predmetov al. javov • opísanie • kniž. deskripcia: prednáška bola len suchým opisom, opísaním, deskripciou faktov • charakteristika: výstižná charakteristika • vykreslenie • kresba (umelecký, najmä literárny opis): vykreslenie, kresba postáv, prostredia • portrét (verný opis): vydarený filmový portrét krajiny

charakterizácia p. charakteristika

charakterizačný p. opisný

opisný ktorý je založený na opise, opisujúci niečo al. niekoho • charakterizačný • kniž. deskriptívny: opisné, charakterizačné prostriedky; opisný, deskriptívny postup • štyl. perifrastický (vyjadrený opisom): perifrastický zvrat • lingv. zložený (pozostávajúci z viacerých prvkov): opisný, zložený tvar slovesa (napr. budem čítať) • nespráv. popisný

charakterizovať 1. výstižne zachytávať podstatné, význačné črty, vlastnosti osoby al. veci • vystihovať • postihovať: autor v románe dobre charakterizuje, vystihuje pomery za socializmu; zámer postihovať skutočnosť zo všetkých stránok

2. byť charakteristický pre niekoho, niečo • vyznačovať: charakterizuje ho, vyznačuje ho pracovitosť

vystihnúť 1. rozumovo al. zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu • vybadať • vypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestať • vycítiť • vytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmysel • expr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchod • kniž.: vyhmatať • vyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabiny • postihnúť • postrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajú • hovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamih • zachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo • kniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť)

2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti al. subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť • postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premeny • hovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludnia • charakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo

statočnosť 1. vlastnosť konať zodpovedne a v súlade so cťou • počestnosť • čestnosť • poctivosť: vyznačovať sa statočnosťou, čestnosťou, počestnosťou, poctivosťou • svedomitosť (vlastnosť vykonávať povinnosti spoľahlivo): bol známy svedomitosťou v práci • charakternosť: charakternosť konania

2. p. odvaha

čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočný • charakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konanie • poctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezca • hovor. férový • neskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráč • čistý • rýdzi • počestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný život • kniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvo • honorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor

charakterný p. statočný, čestný 1

poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná žena • pedantný • pedantský • dôkladný • systematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študent • čistotný • zried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná žena • expr. poriadnučký

2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočný • riadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občan • bezúhonný • počestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievča • slušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapca • usporiadaný • zriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený život • charakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí

3. p. veľký 1, značný 1

statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestný • charakterný: statočný, čestný, charakterný človek • poctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezca • rýdzi: rýdza povaha • svedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťou • počestný • slušný • poriadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny život • dobrý • čistý: má dobré, čisté úmysly • udatný • hrdinský • kniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci

chargé d'affaires p. zástupca 2

zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)

2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec

3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy

charita sledovanie dobra • humánnosť • dobročinnosť

dobročinný zameraný na dobročinnosť; poskytujúci, robiaci dobročinnosť • charitatívny: dobročinná, charitatívna organizácia • benefičný: benefičný koncert, benefičné podujatie • humánny • humanitárny (zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro): humánne, humanitárne ciele • ľudomilný • ľudomilský • filantropický: robiť ľudomilné skutky • zastar.: blahočinný • dobrodejný

charitatívny p. dobročinný

chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť • povesť: šla o ňom povesť, že… • reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom • novina • novinka: mám pre vás novinu, novinku • správa: správy sa šíria • klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety • hovor. fáma: fáma hovorí, že…

2. p. povesť 2

povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradoch • poviedka: zbierka poviedok • sága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky • fabula: romantická fabula

2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýr • meno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, meno • zvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk

3. p. správa¹, chýr 1

správa¹ danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda

svätuškár, svätúch, svätúšik p. pokrytec