Význam slova "bojov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bojovať nedok.

1. zvádzať boj, bitku: b. za vlasť, za slobodu, proti nepriateľovi, s agresorom;
b. v prvej línii;
udatne b.;
b. na život a na smrť

2. viesť boj, zápas, usilovať sa: b. za pravdu, za mier, o lepšiu budúcnosť;
b. proti fluktuácii;
b. s lenivosťou

● kto sa dá do boja, na vojnu, musí b. prijatú úlohu treba plniť;
b. proti → veterným mlynom

bojovne prísl.;

bojovníčka -y -čok ž.

bojovník -a mn. -ci m. kto bojuje (význ. 1, 2): frontový b.;
b. za práva ľudu;
→ hrob Neznámeho b-a;

bojovnosť -i ž.

bojovný príd. vyhľadávajúci boj, bojachtivý, výbojný, útočný; svedčiaci o tom: b. národ, b. duch, b-é mužstvo;
b. pohľad, b-á pieseň;

bojovo, bojove prísl.

bojový príd.: b-á činnosť, b-á technika, b-é lietadlo;
b-á morálka, b-á výzva;

nábojový príd. k 1: n-á komora

príbojový príd.

súbojový príd.