Význam slova "baľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rýchlopaľba -y -lieb ž. šport. streľba na siluety v krátkych intervaloch

šaľba -y -lieb ž. kniž.

1. chvíľkové omámenie mysle, ošiaľ

2. klamstvo (význ. 1, 2), nepravda, podvod, lož

samoliečba -y ž. liečenie bez lek. pomoci;

služba -y -žieb ž.

1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y

2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb

3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u

4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.;
spravodajská, tajná s.

5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.;
s. vede, vlasti;
ponúkať svoju s-u;
s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby

6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.;
kňazská s.;
privolať, zobudiť s-u

7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi

8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách

□ byť v s-e, mať s-u slúžiť

● vypovedať s-u prestať fungovať;

streľba -y -lieb ž. strieľanie: cvičná s., s. z pušky, s. do terča;
s. na bránu (vo futbale, v hokeji ap.)

súžba -y -žob ž. poet. súženie, sužoba: ľudské s-y

taxislužba -y ž. služba zabezpečujúca individuálnu prepravu osôb, príp. aj tovaru

ťažba -y -žieb ž.

1. dobývanie, ťaženie: ť. rudy, ropy, dreva

2. množstvo úžitkového nerastu vyťažené za urč. obdobie: denná, ročná ť.;

trúba -y trúb ž.

1. starý dychový hud. nástroj v podobe pravidelne sa rozširujúceho dutého valca;
hovor. názov niekt. plechových hud. nástrojov s hlbokým tónom (tuba, heligón ap.): pastierska t.;
trúbiť, hrať na t-e;

2. nár. rúra (na pečenie)

● hlásna t. (ochotný) šíriteľ prevzatých správ al. názorov

tržba -y -žieb ž. príjem z predaja, utŕžené peniaze: denná t., hrubá, čistá t., odvádzať t-u

□ robiť t-u tŕžiť;

túžba -y -žob ž. silné, dychtivé želanie podopreté citom: t. za domovom, chorobná t. za majetkom, t. po vzdelaní, splnila sa mu dávna t., horieť t-ou

údržba -y ž. starostlivosť o dobrý stav predmetov, techniky ap.: ú. strojov, inštalácie, budov

nedok. uhýnať si, uhýbať si

nedok. uhýnať, uhýnať sa, uhýbať, uhýbať sa -a

// uhnúť si expr. vypiť si: rád si u-e;

vodoliečba -y ž. liečenie (termálnou) vodou;

voľba -y -lieb ž.

1. rozhodovanie pre jednu z možností: v. povolania, (ne)mať možnosť v-y

2. často pomn. voľby oficiálny spôsob výberu osôb do funkcie (hlasovaním): v. predsedu, nového výboru;
prezidentské v-y, zvíťaziť vo v-ách;

vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica

● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;

nedok. vyhýbať, vyhýbať sa, k 1 i vyhýnať -a

// vyhnúť sa nahnúť sa (von): v. sa z obloka;

nedok. vyrábať -a

vyrúbať -e -u dok.

1. rúbaním odstrániť, vyťať: v. stromy, kríky

2. takto zbaviť porastu, vyťať: v. veľkú plochu

3. takto utvoriť, vyťať: v. priesek

4. ban. uvoľniť z ložiska, vykopať: v-né uhlie;

výslužba -y ž. dôchodok (význ. 3), penzia: odísť do v-y;
generál, profesor vo v-e

výučba -y ž. vyučovanie (význ. 1): spájať v-u s výchovou

zahĺbať sa -a dok. zamyslieť sa, zadumať sa: z. sa nad problémom;
sedel mĺkvy, z-ný;

nedok. zahýnať sa, zahýbať sa

nedok. zahýnať, zahýbať -a

// zahnúť sa zmeniť (priamy) smer: chodník sa z-l doľava;

nedok. zarábať -a

zarúbať -e -u dok.

1. zaťať (význ. 1): z. sekerou do pňa

2. zatarasiť zoťatými stromami: z-ná cesta;

nedok. zohýbať sa, zohýnať sa

nedok. zohýbať, zohýnať -a

// zohnúť sa: drôt sa z-l;
z. sa k zemi, po kameň;
povala je nízka, treba sa z. prikrčiť;

zrúbať -e -u dok.

1. (sekerou) vyrúbať (význ. 1), zoťať, sťať: z. strom;
z-ný smrek

2. odťať: z. konár

3. kniž. (sečnou zbraňou) zabiť (význ. 1), dorúbať: z. nepriateľa

4. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. chlapca

// zrúbať sa hovor. expr. opiť sa: z. sa za bieleho dňa

zuboliečba -y ž. liečenie zubov;

zvukomaľba -y -lieb ž. napodobnenie (prír.) zvuku obyč. na dosiahnutie est. účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja;