Význam slova "kaz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kaz -u m. (menšie) porušenie povrchu niečoho; chyba: k. v látke;
zubný k.;

kazajka -y -jok ž.

1. ľahký (šport.) kabát do pása: kožená, prešívaná k.

2. → zvieracia k.

kazak -u m. voľná blúza siahajúca na boky;

kazakový príd.: k. strih

kazár -a m. zastaráv. prísny udržiavateľ disciplíny, poriadku ap.: má nad sebou k-a

kázať -že -žu -uc -uci nedok.

1. dávať pokyn, rozkazovať, prikazovať: lekár mu k-l ležať, aby ležal;
čo nám k-li, urobili sme;
(robiť,) ako zákon, tradícia k-e podľa zákona, tradície;
robiť, ako srdce k-e podľa citu

2. hlásať nejaké (náb.) učenie: k. evanjelium;
k. v mnohých krajinách

3. mať kázeň (význ. 1): k. od oltára;
k. o morálke, k. proti neprávosti

● → vodu k-e, víno pije

kazateľ -a mn. -ia m. kto káže (význ. 2, 3): bol dobrým k-om;

kazateľka -y -liek ž.;

kazateľnica -e -níc ž. vyvýšené miesto v kostole na kázanie

kazateľský príd.: k. tón poúčajúci;

kazateľsky prísl.

každodenne prísl.;

každodennosť -i ž.: vybočiť z k-i zo všednosti

každodenný príd.

1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň, denný: k-á povinnosť, k. hosť

2. obyčajný, všedný, bežný: k. zjav, nie je to k-á udalosť

● stať sa niekomu k-ým chlebom nevyhnutnosťou;

každopádne prísl. zastar. v každom prípade, naisto: k. pricestujeme

každoročne prísl.

každoročný príd. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý rok: k-é záplavy;

každučký, každučičký zám. vymedz. expr. každý: k. deň

každý

I. zám. vymedz.

1. obyč. jedn. vyj. úplný súhrn osôb, vecí a javov a zároveň rozčlenenosť tohto súhrnu: k. človek je smrteľný;
chorého namáha k. pohyb;
šaty na k-ú príležitosť;
v k-om prípade vždy;
domov chodí k. týždeň pravidelne týždenne

2. ako neurč. zám. vyj. ľubovoľnosť, akýkoľvek, hocijaký: súci do k-ej roboty;
prísť za k-ých podmienok;
uverí k-ej hlúposti

● na k-om kroku všade;
za k-ú cenu nech to stojí čokoľvek;
k-ú chvíľu a) (chorie) často b) (sa vráti) hneď

II. každý m. každý človek: k. nás tu vidí, k. to vie

kazematový príd.

kazematy -mát ž. pomn. podzemné chodby pod pevnosťami použ. často ako väzenie;

kázeň -zne ž.

1. prejav duchovného o náb. téme (pri bohoslužbách): nedeľná k.

2. hovor. dohováranie, karhanie, napomínanie: počúvať od niekoho k.

3. správ. disciplína, poriadok

□ mať k. kázať;
držať, robiť niekomu k. napomínať, hrešiť niekoho

kazeta -y -ziet ž.

1. (ozdobná) skrinka, škatuľa: strieborná, vyrezávaná k., k. na cigarety, na šperky

2. ochranný obal na film al. fot. platňu; takýto obal so zabudovanou magnetickou páskou uspôsobenou na nahrávanie a prehrávanie zvuku al. obrazu

3. plasticky orámované pole stropu;

kazetka -y -tiek ž. zdrob.

kazetotéka -y -ték ž. zbierka, archív kaziet s nahrávkami

kazetový príd.: k. magnetofón na kazety;
k-á povala;

kazisvet -a m. expr. svojvoľný ničiteľ (vecí)

kaziť nedok.

1. poškodzovať, ni(vo)čiť, znehodnocovať: k. hračky, k. si zrak, zdravie;
k. vzduch znečisťovať

2. robiť mravne horším: k. mládež, rozmaznáva ho a k-í

3. narúšať, mariť, hatiť: k. náladu, radosť niekomu, k. si niečím šťastie, plány

// kaziť sa

1. stávať sa neupotrebiteľným: stroj sa k-í, mäso sa k-í

2. stávať sa mravne horším: v zlej spoločnosti sa dieťa k-í

3. ísť k horšiemu, zhoršovať sa, narúšať sa: nálada, zábava sa k-í;
počasie sa k-í mračí sa, ochladzuje sa

kazivec -vca m. nerast použ. na výr. zlúčenín fluóru a na výr. šošoviek, fluorit

kazový príd.

dôkaz -u m.

1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.

2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky

□ podať d. o niečom dokázať niečo;

príkaz -u m. autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho: splniť p-y vedúceho;
peňaž. prevodný, inkasný p.;
→ trvalý p.

□ dať p. prikázať;

úkaz -u m. čo možno zmyslami pozorovať, (prírodný) jav: prírodné ú-y, sledovať ú-y na oblohe

výkaz -u m. prehľadný súpis údajov: štatistický v., v. práce, zostaviť polročný v.

zákaz -u m. prejavenie rozhodnutia, že sa niečo nesmie robiť, uskutočňovať: písomný z.;
úsilie o z. výroby zbraní, z. fajčiť;
vydávať, odvolávať z-y