Význam slova "žiar" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 55 výsledkov (1 strana)
-
žiar -u m. vys. teplota vyžarovaná zo žeravého zdroja, horúčava: slnečný ž., ž. plameňa;
odb. vys. teplota, pri kt. sa látky rozžeravujú; -
žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;
-
žiarenie -ia s. odb. šírenie, vyžarovanie energie zo zdroja; radiácia: slnečné, kozmické, rádioaktívne, röntgenové, ultrafialové ž.
-
žiarič -a m. zdroj žiarenia; prístroj na žiarenie, ožarovanie: rádioaktívny, infračervený, elektrický ž.
-
žiariť -i nedok.
1. vydávať žiaru, svetlo, svietiť: slnko, mesiac ž-i, reflektory ž-ia;
2. jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: drahokamy ž-ia, vyleštený riad ž-i;
izba ž-i čistotou -
žiarivka -y -viek ž. výbojka, v kt. sa ultrafialové žiarenie mení na viditeľné svetlo: neónová ž.;
-
žiarivkový príd.: ž-é osvetlenie
-
žiarivo prísl.;
-
žiarivosť -i ž.
-
žiarivý príd.
1. vydávajúci žiaru: ž. plameň, ž-é slnko, hviezdy;
ž-é farby jasné2. jagavý, ligotavý, lesklý: ž. klenot, ž-é brilianty
3. krásny (význ. 1), lákavý: ž. úspech, ž-á budúcnosť;
ž. úsmev;
ž. príklad, vzor hodný nasledovania; -
žiarliť -i nedok.
1. báť sa (chorobne) o priazeň, lásku milovanej osoby; spájať tento strach s odporom voči ľuďom al. veciam blízkym tejto osobe: ž. na snúbenicu, ž. bez príčiny;
ž. na manželovu kolegyňu2. závidieť niekomu úspech, prednosť; nepriať, nežičiť niečo: ž. na spolupracovníkov;
ž. na jeho záľuby -
žiarlivec -vca m. žiarlivý človek
-
žiarlivo prísl.;
-
žiarlivosť -i ž.
-
žiarlivý príd. kt. žiarli; svedčiaci o tejto vlastnosti: ž. manžel, ž-á milenka;
ž. pohľad;
je žiarlivý na prednosti druhých□ byť ž. žiarliť;
-
žiarovisko -a -vísk s.
-
žiarovka -y -viek ž. (hruškovitá) sklená banka s kovovým vláknom, kt. sa elektr. prúdom rozžeraví a svieti: kontrolná ž.;
mliečna ž. z mliečneho skla;
vypálená ž.;
vymeniť ž-u; -
žiarovkový príd.
-
žiarový príd.: ž-á pec;
archeol. ž. hrob so zvyškami spálených mŕtvych -
žiarupevný príd. odb. zachovávajúci pevnosť pri vys. teplote: ž. materiál
-
žiaruvzdorne prísl.: pôsobiť ž.;
-
žiaruvzdornosť -i ž.
-
žiaruvzdorný príd. odolný proti žiaru: ž. materiál, ž-á oceľ, ž-é tehly;
-
felčiar -a m.
1. hist. neodb. liečiteľ, ránhojič, mastičkár
2. hovor. pejor. lekár;
-
hraničiar -a m.
1. obyvateľ pohraničia
2. pohraničník;
-
janičiar -a m. za vlády sultánov v Turecku člen elitnej pechoty (kresť. pôvodu): tureckí j-i;
-
kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;
-
kníhtlačiar -a m. odborník v kníhtlači;
-
kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;
-
končiar -a L -i mn. -e m. ostré zakončenie vrchu: zasnežené k-e Tatier;
-
kopaničiar -a m. obyvateľ kopaníc;
-
košiar -a L -i mn. -e m. ohrada pre ovce: zavrieť ovce do k-a;
-
kožiar -a m. odborník v kožiarstve;
-
krpčiar -a m.
1. v min. obuvník, kt. šil krpce
2. pejor. prezývka toho, kto nosil krpce, pren. zaostalý človek;
-
ľavičiar -a m. stúpenec polit. al. kult. ľavice, op. pravičiar;
-
lúčničiar -a m. člen umel. súboru Lúčnica;
-
lyžiar -a m. kto (sa) lyžuje;
-
matičiar -a m. hovor. člen, pracovník al. stúpenec Matice slovenskej;
-
mažiar -a L -i mn. -e m.
1. masívna kovová nádoba na tlčenie niečoho: mosadzný m.;
tĺcť v m-i ďumbier, mak2. (v min.) delo na strieľanie naslepo (obyč. pri oslavách)
3. hist. delo veľkého kalibru s krátkou hlavňou;
-
močiar -a L -i mn. -e m. miesto prestúpené stojatou vodou a porastené vodnými rastlinami, močarisko;
-
ovčiar -a m. pracovník v ovčiarstve;
-
požiar -u L -i mn. -e m. veľký ničivý oheň: p. v dome, vypukol p., hasiť p., nebezpečenstvo p-u;
-
pravičiar -a m. prívrženec pravice v ideológii a v politike;
-
smečiar -a m. šport. hráč, kt. smečuje;
-
stožiar -a L -i mn. -e m. vys. stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho vo výške: vyvesiť zástavu na s., s. elektrického vedenia;
s. lode; -
tabačiar -a m. pestovateľ, výrobca tabaku;
-
tlačiar -a m.
1. odborník v kníhtlačiarstve, v reprodukčnej technike
2. odborník v text. priemysle zaoberajúci sa tlačením vzoriek na tkaniny;
-
tlačiarňový príd. k 2: t. kábel;
-
ultraľavičiar -a m. prívrženec krajnej ľavice;
-
ultrapravičiar -a m. prívrženec krajnej pravice;
-
železničiar -a m. pracovník železníc;