Význam slova "žiar" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 23 výsledkov (1 strana)

  • žiar -u m. vys. teplota vyžarovaná zo žeravého zdroja, horúčava: slnečný ž., ž. plameňa;
    odb. vys. teplota, pri kt. sa látky rozžeravujú;

  • žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;

  • žiarenie -ia s. odb. šírenie, vyžarovanie energie zo zdroja; radiácia: slnečné, kozmické, rádioaktívne, röntgenové, ultrafialové ž.

  • žiarič -a m. zdroj žiarenia; prístroj na žiarenie, ožarovanie: rádioaktívny, infračervený, elektrický ž.

  • žiariť -i nedok.

    1. vydávať žiaru, svetlo, svietiť: slnko, mesiac ž-i, reflektory ž-ia;

    2. jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: drahokamy ž-ia, vyleštený riad ž-i;
    izba ž-i čistotou

    3. byť zreteľný, vyžarovať: z tváre mu ž-i spokojnosť

  • žiarivka -y -viek ž. výbojka, v kt. sa ultrafialové žiarenie mení na viditeľné svetlo: neónová ž.;

  • žiarivkový príd.: ž-é osvetlenie

  • žiarivo prísl.;

  • žiarivosť -i ž.

  • žiarivý príd.

    1. vydávajúci žiaru: ž. plameň, ž-é slnko, hviezdy;
    ž-é farby jasné

    2. jagavý, ligotavý, lesklý: ž. klenot, ž-é brilianty

    3. krásny (význ. 1), lákavý: ž. úspech, ž-á budúcnosť;
    ž. úsmev;
    ž. príklad, vzor hodný nasledovania;

  • žiarliť -i nedok.

    1. báť sa (chorobne) o priazeň, lásku milovanej osoby; spájať tento strach s odporom voči ľuďom al. veciam blízkym tejto osobe: ž. na snúbenicu, ž. bez príčiny;
    ž. na manželovu kolegyňu

    2. závidieť niekomu úspech, prednosť; nepriať, nežičiť niečo: ž. na spolupracovníkov;
    ž. na jeho záľuby

  • žiarlivec -vca m. žiarlivý človek

  • žiarlivo prísl.;

  • žiarlivosť -i ž.

  • žiarlivý príd. kt. žiarli; svedčiaci o tejto vlastnosti: ž. manžel, ž-á milenka;
    ž. pohľad;
    je žiarlivý na prednosti druhých

    byť ž. žiarliť;

  • žiarovisko -a -vísk s.

    1. časť krematória, kde sa spaľuje mŕtvola

    2. archeol. miesto, kde sa spaľovali mŕtvoly

  • žiarovka -y -viek ž. (hruškovitá) sklená banka s kovovým vláknom, kt. sa elektr. prúdom rozžeraví a svieti: kontrolná ž.;
    mliečna ž. z mliečneho skla;
    vypálená ž.;
    vymeniť ž-u;

  • žiarovkový príd.

  • žiarový príd.: ž-á pec;
    archeol. ž. hrob so zvyškami spálených mŕtvych

  • žiarupevný príd. odb. zachovávajúci pevnosť pri vys. teplote: ž. materiál

  • žiaruvzdorne prísl.: pôsobiť ž.;

  • žiaruvzdornosť -i ž.

  • žiaruvzdorný príd. odolný proti žiaru: ž. materiál, ž-á oceľ, ž-é tehly;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV