Význam slova "žac" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

začo zám. opyt. príslov.

1. expr. i začože vyj. otázku zameranú na príčinu, prečo: z. sa mám ospravedlňovať?

2. uvádza vzťaž. vetu príčinnú: hral dobre, z. mu zatlieskali

začrieť -ie -ú dok. hlboko siahnuť (s cieľom nabrať): z. (rukou) do vreca (so zrnom);

● z. hlboko do vrecka veľa zaplatiť;

začudovane prísl.: z. hľadieť

začudovanie -ia s. pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom ap., údiv, prekvapenie: je to na z.;
pozerali naň so z-ím

začudovaný príd. pociťujúci začudovanie; svedčiaci o začudovaní, udivený, prekvapený: z. žiak;
z. pohľad;

začudovať sa dok. pocítiť začudovanie, zadiviť sa, prekvapiť sa: veľmi sa z.;
z. sa jeho správaniu, z. sa nad jeho odvahou

zacupkať dok. expr. chvíľu cupkať, zacupotať: bosé nôžky z-li po dlážke

zacupotať -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc dok. expr. chvíľu cupotať, zacupkať: kvapky z-li na okne

začuť -je -jú dok. sluchom zachytiť, počuť: z. hlasy, kroky;
išiel ticho, aby ho nez-li

zacúvať -a dok.

1. cúvaním sa dostať, prejsť: auto z-lo (do dvora)

2. cúvaním dostať, dopraviť; tým umiestniť: šofér z-l (autom) do garáže;
trocha z-aj!

zacvakať dok. niekoľkokrát cvaknúť: závery samopalov z-li, zuby mu z-li (od zimy);
z. zubami

zacvaknúť -e -ú -kol dok.

1. s cvaknutím zapadnúť (význ. 5): zámok za ním z-l

2. s cvaknutím zasunúť (význ. 1): z. nôž, putá

zacvendžať -í -ia -dž/-i! dok. chvíľu cvendžať: kosa z-la o kameň;
z. metálmi

zacvičiť dok.

1. zapracovať (význ. 1), zaučiť: z. dorast, z. nových špecialistov

2. urobiť cviky: z. rukami;

nedok. k 1 zacvičovať

// zacvičiť sa zapracovať sa: učeň sa z-l;

nedok. zacvičovať sa

// zacvičiť si s chuťou istý čas cvičiť: z. si pár cvikov, ráno si z-l

zácvik -u m. zacvičovanie, zacvičenie: učni prechádzajú z-om;

zacviknúť -e -ú -kol dok. hovor. privrznúť (význ. 1), pricviknúť, zaštiknúť, zaštipnúť: z. (si) prst do dverí

zácvikový príd.

začvirikať dok. vydať zvuky podobné cit. čvirik: vrabec z-l

blší, blšací príd.: b. trh predaj použitého tovaru;

dopĺňací, doplňovací príd. určený na doplnenie, dopĺňanie: d-ia skúška, d-ie voľby

jahňací príd.: j-ie mäso;

ježí, ježací príd.: j-ie mláďa;

kačací príd.: k-ie vajce, k-ia farma;
k-ia chôdza knísavá;

kniežací príd.: k. rod, k. titul, k. dvor

kozľací príd.: k-ie mäso;

lišací, líščí príd.: l. chvost, l-ie mláďa, l. kožuch;

mačací príd. k 1: m-ie kroky, pohyby i pren. tiché a opatrné;
hovor. m-ie hlavy dlažba z drobných kameňov;
hovor. m-ie zlato, striebro sľuda;
tel. m. chrbát cvik s ohnutým chrbtom;

máčací príd. určený na máčanie: m. stroj

miešací príd. určený na miešanie: m. stroj, bubon

mušací, muší príd.: m. bzukot;
šport. m-ia váha najnižšia váhová kategória v boxe a zápasení;

myší, myšací príd.: má m-ie zuby drobné a ostré;
myší chvost, bot. rebríček Achillea;
myší chvostík, bot. chvostík Myosurus;

● expr. schoval by sa i do m-cej diery hanbí sa, bojí sa;

namáčací príd. určený na namáčanie: n-ia kaďa, n-ie prostriedky

otáčací príd. určený, zariadený na otáčanie; otočný: o-ie zariadenie;
o-ie dvere, kreslo

pážací príd.: p-í oblek;

pľac -u m. hovor. miesto: je tu dosť p-u

poháňací príd. určený na poháňanie, hnací: p. mechanizmus

premlčací príd.: práv. p-ia lehota zákonom určený čas na premlčanie

prepúšťací príd. týkajúci sa prepúšťania, prepustenia (význ. 1 – 3): p. list, lístok, p. rozkaz

pretláčací, pretlačovací príd. určený na pretláčanie: p. strojček

rozpúšťací príd. určený na rozpúšťanie: r. prostriedok

škrečí, škrečací príd.: š-ie sérum

spúšťací príd.

1. určený na spúšťanie (stroja ap.): s. mechanizmus

2. zariadený na spúšťanie: s. most padací

srňací príd.: s-ie mäso;
kuch. s. chrbát druh zákuska;

šteňací príd.;

stláčací príd. určený na stláčanie: s. gombík, s-ie zariadenie

teľací príd.: t-ia koža, t-ie mäso;

vrabčí, vrabčací príd.: v-ie hniezdo i pren. expr. neupravená hlava;

vyzváňací príd. určený na zvonenie; ktorým sa zvoní: v. tón (telefónu);
v. mechanizmus

zakáľací príd. určený na zakáľanie: z. nôž, z-ie koryto