Význam slova "zén" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žena -y žien ž.

1. dospelá osoba žen. pohlavia: slobodná, vydatá, pekná, stará, zrelá, zamestnaná ž.;
ľahká ž. nepevných mravných zásad

2. manželka: mať dobrú, vernú ž-u;
brať si niekoho za ž-u

● → držať sa ž-y za sukňu;
kto má mrcha ž-u, netreba mu chrenu;

ženáč -a m. hovor. ženatý muž: mladý, starý ž.

ženatý príd. kt. sa oženil: ž. muž;
bol dva razy ž.

ženba -y ž. vstup muža do manželstva, ženenie sa: chystať sa na ž-u, počkať so ž-ou

ženích -a mn. -si m.

1. muž, kt. sa žení al. je pred svadbou; snúbenec: ž. a nevesta

2. kto sa uchádza o ženu, nápadník: mať ž-a, nájsť si ž-a

ženička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k žena (význ. 1): staré ž-y

2. hypok. k žena (význ. 2): mať dobrú ž-u;

ženijný [-en-] príd. voj. určený na tech. zabezpečenie bojovej činnosti vojsk: ž. pluk, ž-é vojsko;
ž. prieskum

ženista -u m. príslušník ženijného vojska: čata, rota ž-ov;
ž-i stavajú mosty

ženiť nedok. strojiť mužovi svadbu: ž. syna

// ženiť sa (o mužovi) uzavierať manželstvo; mať svadbu: ž-l sa mladý;
ž. sa so spolužiačkou

● expr. akoby sa všetci čerti ž-li je veľmi zlé počasie

zenit -u m. astron. myslený bod na oblohe kolmo nad pozorovateľom, nadhlavník, op. nadir;

ženšen -a/-u m. východoázijská liečivá rastlina s repovitým koreňom, bot. všehoj ázijský Panax ginseng;

ženšenový príd.: ž. krém

ženskosť -i ž., ženstvo -a s.

II. ženská ž. pejor. žena;

ženský

I. príd.

1. k žena (význ. 1): ž-é pohlavie;
ž-é šaty;
ž. hlas;
ž-é choroby postihujúce pohlavné orgány ženy;
ž. lekár gynekológ;
gram. ž. rod

2. typický pre ženu: ž. pôvab, ž-á logika, ž-é práce;

žensky prísl.: ž. formovaná postava;

ženština -y -tín ž. pejor. žena s negatívnymi (morálnymi) vlastnosťami: hysterická, predajná ž.

ženuška -y -šiek ž. hypok. k žena (význ. 2)

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

zádušný príd. náb.: z-á omša obetovaná za zosnulých

záložníčka -y -čok ž.

záložník -a mn. -ci m. vojak al. hráč v zálohe (význ. 2): povolať z-ov;
stredný z. (vo futbale);

záložný¹ príd.: z-é právo, z. veriteľ

záložný² príd. k 1, 2: inform. z-á kópia kópia elektronicky uložených informácií;
z. dôstojník, z. útvar;
šport. z-á formácia medzi útokom a obranou

zámočníčka -y -čok ž.;

zámočnícky príd. i prísl.: z-a dielňa;

zámočníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. zámočnícke remeslo: umelecké z.

2. zámočnícka dielňa

zámočník -a mn. -ci m. odborník vo výrobe, montovaní a oprave železných predmetov: strojný z.;

zámožný príd. majetný, bohatý: z-é vrstvy;

zárodkový, zárodočný príd.: z-ový stav;
biol. z-čná bunka

záručný príd. súvisiaci so zárukou; potvrdzujúci záruku: z-á lehota;
z. list;
fin. z-á banka špecializovaná na poskytovanie záruky za úver

záslužný príd. hodný uznania, ocenenia: z. čin, z-á práca, činnosť;

záučný príd. týkajúci sa zaučenia: z-á lehota

závažný príd.

1. dôležitý, významný: z. problém, z-é dielo, z-á okolnosť

2. (veľmi) vážny (význ. 2): z-é nedostatky, previnenie;

záverečný

I. príd.

1. kt. sa koná na záver (význ. 1): z-á scéna (románu), z-é skúšky;
predniesť z-é slovo

2. (o čase) v kt. sa zatvárajú obchody, reštaurácie ap.: z-á hodina zatváracia

II. záverečná ž. hovor. záverečná hodina: je po z-ej

zázračný príd.

1. spôsobený nadprirodzeným zásahom do zákonitého poriadku prírody: z-é uzdravenie

2. majúci čarovné účinky; pôsobiaci takým dojmom: z. prútik (z rozprávky);
z. účinok (lieku)

3. presahujúci zvyčajné vlastnosti, mieru, neobyčajný, nevšedný: z-á pamäť, sila;
z-é dieťa;

zúčtovateľný príd. kt. sa dá, má zúčtovať: z-á záloha;

zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;