Význam slova "zãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 650 výsledkov (6 strán)
-
zúčastnený
I. príd. kt. má na niečom účasť, prítomný: z-á osoba, krajina, z-é strany;
-
zúčastniť sa dok. mať účasť, byť prítomný: z. sa na schôdzke, zasadnutí, rokovaní, konferencii, z. sa na súťaži, z. sa v boji;
z. sa v, na povstaní, povstania; -
nedok. zúčastňovať sa
-
zúčtovací príd. týkajúci sa zúčtovania, slúžiaci na zúčtovanie: z. lístok, doklad, z-ie obdobie, údaje
-
zúčtovať dok.
1. vybaviť účty, vyúčtovať: z. preddavok, dodávku, materiál
2. urobiť poriadok s niekým, niečím, porátať sa, vyrovnať sa, skoncovať: z. zo zradcom, s minulosťou;
z. so životom vziať si ho; -
zúčtovateľnosť -i ž.
-
zúčtovateľný príd. kt. sa dá, má zúčtovať: z-á záloha;
-
nedok. zúčtovávať -a
-
zúfalec -lca m. zúfalý človek
-
zúfalo, zúfale prísl.: z. volať, z. útočiť, z. sa brániť;
vyzerať, tváriť sa z., z. smutný; -
zúfalosť -i ž.
-
zúfalstvo -a s.: priviesť do z-a, byť na pokraji z-a, upadnúť do z-a, urobiť (niečo) zo z-a;
-
zúfalý príd.
1. kt. (si) zúfa(l), malomyseľný: z. človek, z-í rodičia;
byť z.2. kt. vyj. stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji, beznádejný: z-á situácia, z-é postavenie;
z. výkrik, pohľad3. hovor. expr. veľmi veľký, hrozný, strašný: z. neporiadok, z-á prázdnota;
-
zúfať, zúfať si -a nedok. i dok. strácať, stratiť akúkoľvek nádej: z. (si) nad sebou, nad nespravodlivosťou;
netreba (si) z.;
nez-jte! -
zúkolovať dok. k úkolovať: z. (všetky) práce
-
zúradovať dok. hovor. vybaviť (zvyčajným) úr. postupom: z. spisy, žiadosť
-
zúriť -i nedok.
1. v stave nepríčetnosti konať ničivo, besnieť: šialenec z-i;
rozdráždený pes z-i2. expr. veľmi sa zlostiť: z-l pri pomyslení na prehru;
z-l, keď to videl;
z-l, že neprišli3. (o živelných pohromách, negatívnych spoloč. javoch) ničivo sa prejavovať, vyčíňať, besnieť: búrka, vojna, epidémia z-la
-
zúrivec -vca m. zúrivý človek;
-
zúrivo prísl.: z. kopať, hrýzť;
-
zúrivosť -i ž.
-
zúrivý príd.
1. kt. zúri; svedčiaci o veľkej zlosti, nepríčetnosti: z. človek, z-é zviera;
z. pohľad;
byť z.2. veľmi intenzívny, prudký, silný: z. boj, klásť z. odpor;
z. vietor3. expr. vášnivý (význ. 3), fanatický: z. nepriateľ;
z. rybár, poľovník, zberateľ; -
zúročiť dok.
1. zvýšiť o úroky, zúrokovať: z. vklad, pôžičku
2. uplatniť vo svoj prospech, využiť: z. (svoje) vedomosti, skúsenosti;
-
zúročiteľnosť -i ž.
-
zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;
-
nedok. zúročovať
// zúročiť sa zväčšiť sa o úroky;
-
nedok. zúročovať sa
-
zúrodniť dok. urobiť úrodnejším, úrodným: z. zem, pôdu, step;
z-ené polia; -
nedok. zúrodňovať: z-nie pôdneho fondu
-
zúrokovať dok. zúročiť (význ. 1)
// zúrokovať sa zúročiť sa
-
zútulnieť -ie -ejú dok. stať sa útulným: dom z-l
-
zútulniť dok. urobiť útulnejším, útulným: z. domov, izbu, prostredie;
-
nedok. zútulňovať
-
zúžene, zúženo prísl.: z. chápaná koncepcia;
-
zúženina -y -nín ž. zúžené miesto
-
zúženosť -i ž.
-
zúžený príd.
1. zmenšený v šírke: z-á cesta, z. kabát
2. zmenšený v rozsahu, počte: z. pohľad na udalosti, z-á právomoc, z. výber;
-
zúžiť -i dok.
1. urobiť užším, úzkym: z. chodník, nohavice, sukňu
2. zmenšiť v rozsahu, počte: z. problematiku výskumu, z. výber;
-
zväz -u m.
1. organizácia, združenie vzniknuté spojením osôb, čiastkových organizácií na zákl. spoločných záujmov, cieľov ap., spolok, spoločenstvo: futbalový, hokejový z.;
umelecké, odborové z-y;
kmeňový z.;
v názvoch štátov a inštitúcií: Z. sovietskych socialistických republík (skr. ZSSR) št. útvar v r. 1922 – 1991;
Slovenský z. záhradkárov, Slovenský z. ochrancov prírody a krajiny2. vyšší bojový útvar: bojový z., z. bombardovacích lietadiel;
-
zväzáčka -y -čok ž.;
-
zväzácky príd.: z-a košeľa
-
zväzák -a mn. -ci m. člen mládežníckeho zväzu v býv. Česko-Slovensku v r. 1949 – 1989;
-
zželieť sa -ie dok. neos. kniž. uľútiť sa, uľútostiť sa: z-lo sa mu priateľa
-
zženštilo prísl.;
-
zženštilosť -i ž.
-
zženštilý príd. kniž. pejor. zoženštený: z. chlapec;
z-é správanie; -
zžierať -a nedok. kniž. trápiť, zožierať, sužovať: hnev ho z-a, myseľ mu z-jú pochybnosti
// zžierať sa: z. sa hnevom
-
zžieravo prísl.
-
zžieravý príd. kniž. kt. zžiera, zožierajúci: z. nepokoj, výsmech;
-
zžiť sa -je -jú dok. dlhším spolužitím sa prispôsobiť, zrásť: z. sa s prostredím, s pracovným kolektívom;
-
nedok. zžívať sa -a