Význam slova "vziaãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vziať vezme vezmú dok.

1. chytiť rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať), zobrať: v. noviny zo stola, v. si cigaretu, v. niečo prstami, do prstov, pinzetou;
v-i to preč! v. dieťa na ruky, v. dievča do tanca;
v-i(te) si ponúkanie;
v. palicu na psa;
hovor. v-i si kabát! obleč si;
v. liek užiť

2. zbaviť vlastníctva, odcudziť, odobrať, odňať (násilím), zobrať, op. dať: všetko mu v-li;
v. dieťaťu hračku;
v. niekomu jedlo od, spred úst;
v. niekomu krv odobrať;
v. si život spáchať samovraždu;
v. niekomu slovo nedovoliť mu ďalej hovoriť

3. prijať ako svoje, získať (kúpou, ako odmenu, výhodu ap.); zadovážiť si, nadobudnúť, zobrať: v. tovar na úver;
v. úplatok;
za robotu nev-l nič;
odkiaľ v. peniaze? v. si odklad, dovolenku;
kde v-l tú bezočivosť?

4. prijať k sebe (do spoločnosti, kolektívu ap.), zobrať: v. podnájomníka, v-li ho medzi seba, so sebou do divadla;
(ne)v-li ho do práce, na vysokú školu;
v. si obhajcu najať

5. odviesť (za vojaka), zaistiť (políciou ap.), zobrať: v-li ho na vojnu, v. obvineného do väzby

6. odniesť, strhnúť so sebou, zobrať: voda v-la most;
neos. v-lo ho s autom do priekopy

7. absolvovať (význ. 2), zabrať, zobrať; zasiahnuť: v. dva schody naraz;
hovor.: v. zákrutu šmykom, v-li cestu skratkou

8. prevziať ako úlohu, povinnosť, zobrať: v. si veľa (vecí) na starosť, v. službu za kolegu;
v. vinu na seba

9. pochopiť (význ. 1), vyložiť si, zobrať: v. žart doslova, osobne;
hovor.: ako sa to v-e z akého hľadiska to posúdime;
keď sa to tak v-e keď sa nad tým zamyslíme

10. hovor. expr. (o nešťastí ap.) premôcť (význ. 4), ovládnuť, zobrať: veľmi ho to v-lo

11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A), zobrať: v. skazu skaziť sa;
v. koniec skončiť sa;
v. na vedomie uvedomiť si;

● v. si niečo do hlavy zaumieniť si;
v-l si mi to z → úst;
kniž. v. do rúk svoj osud pričiniť sa o lepší život;
v. si niekoho, niečo na → mušku;
v. niekoho do → parády;
v. → rozum do hrsti;
v. → nohy na plecia;
v. niekoho za → slovo;
v. si niečo k → srdcu;
v. niekoho na milosť a) odpustiť mu b) začať ho brať na vedomie;
v. niečo na → ľahkú váhu;
v-lo mu to reč veľmi ho to prekvapilo ap.;
v. niekomu → vietor z plachát;
v. to (okľukou, krížom) pustiť sa, dať sa (okľukou, krížom);
expr.: nech ho, to čert, parom v-e! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;
aby ho, to, bodaj ho, to čert, parom v-l! zahrešenia

// vziať sa

1. pobrať sa (význ. 1), zobrať sa: v-l sa a nebolo ho

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, prísť, zobrať sa: kde si sa tu v-l? odkiaľ sa v-lo toľko prachu?

3. (o dvojici) uzavrieť sobáš, zobrať sa: vlani sa v-li

// vziať si (o jednotlivcovi) uzavrieť sobáš s niekým, zobrať si: v-l si spolužiačku (za ženu)