Význam slova "vzdu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vzduch -u m.

1. zmes kyslíka, dusíka a i. plynných častí obklopujúca Zem a nevyhnutná pre živé organizmy, povetrie: svieži, studený v., teplota, tlak v-u, nabrať v. do pľúc, vznášať sa vo v-u;
v. je čistý i fraz. nebezpečenstvo nehrozí

2. vonkajší priestor, príroda, ovzdušie: ísť na v., pohyb na čerstvom v-u;
vyletieť do v-u vybuchnúť, explodovať

● → lapať v.;
to je preňho v. nevšíma si to;
niečo → visí vo v-u;

vzducholoď -e ž. lietadlo naplnené plynom

vzduchoprázdno -a s. vákuum

● pohybovať sa, žiť vo v-e byť odtrhnutý od života

vzduchoprázdny príd. kt. je bez vzduchu; kt. má veľmi zriedený vzduch: v. priestor vákuum, vzduchoprázdno

vzduchotechnický príd.: v-é skúšky

vzduchotechnika -y ž. odb. tech. úprava a doprava vzduchu na rozlič. ciele; príslušný tech. odbor;

vzduchotesne prísl.: v. uzavretý;

vzduchotesnosť -i ž.

vzduchotesný príd. neprepúšťajúci vzduch: v-á kabína;

vzduchovka -y -viek ž. puška, z kt. sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom

vzduchový príd. k 1: v. prúd, v-á vlna;
odb. v-á brzda pneumatická;
v. vankúš vrstva prúdiaceho vzduchu (umožňujúca napr. pohyb vznášadla)

vzdušne prísl.;

vzdušnosť -i ž.

vzdušný príd.

1. týkajúci sa vzduchu: v. kyslík;
bot. v-é korene

2. obsahujúci, prepúšťajúci dostatok (čerstvého) vzduchu: v. byt, v-á pôda

3. ľahký (ako vzduch): v. sneh;
v. účes

● → stavať (si) v-é zámky;

vzduť -je -jú dok.

1. naduť (význ. 1, 2), nafúknuť: vietor v-l padák;
v-té brucho

2. rozbúriť do výšky, do vĺn: víchor v-l povrch jazera;
v. vodnú hladinu zvýšiť (vzdúvadlami);

vzdúvadlo -a -diel s. vodná stavba, ktorou sa dosahuje výškový rozdiel medzi dvoma hladinami;

vzdúvadlový príd.

nedok. vzdúvať -a

// vzduť sa:

1. záclona sa mierne v-la

2. hladina sa v-la;

nedok. vzdúvať sa