Význam slova "veĺ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 185 výsledkov (2 strán)

  • veľmožský príd.: v. rod

  • velocipéd -u m. zastar. bicykel

  • velodróm -u m. naklonená cyklistická umelá dráha, klopená dráha

  • veľrieka -y -riek ž. veľká rieka, veľtok: sibírske v-y, v. Dunaj

  • veľryba -y -rýb ž. morský cicavec veľkých rozmerov, zool. v. grónska (Balaena mysticetus);

  • veľrybí príd.: v. tuk

  • veltlín -a m.

    1. odroda viniča a hrozna

    2. biele víno z tohto hrozna;

  • veltlínsky príd.

  • veľtok -u m. veľrieka: juhoamerické v-y

  • veľtrh -u m. trh s medzinár. účasťou vystavovateľov: vzorkový v., strojársky v.;

  • veľtrhový príd.: v-é mesto

  • velúr -u m.

    1. látka podobná zamatu

    2. jemná plsť na klobúky

    3. kožiarska useň so zamatovým povrchom pripomínajúca semiš;

  • velúrový príd.: v. klobúk

  • veľvyslanec -nca m. najvyšší dipl. zástupca štátu: mimoriadny a splnomocnený v.;

  • veľvyslanecký príd.

  • veľvyslanectvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad vedený veľvyslancom; jeho budova

  • veľvyslankyňa -e -kýň ž.;

  • háveď -e ž. hromad.

    1. pejor. naničhodní ľudia, zberba, bagáž, banda: chodí medzi h.

    2. expr. (drobné) živočíchy: blchy a iná h., vtačia h.;

  • inkluzíve

    I. prísl. kniž. do toho počítajúc, vrátane, včítane: obmedzenie platí do soboty i.

    II. predl. s G vyj. pričlenenie k istému počtu, vrátane, včítane: boli desiati i. ospravedlnených

  • konkláve neskl. s. cirk. zhromaždenie kardinálov voliacich pápeža; uzavreté miesto na túto voľbu;

  • práve

    I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
    je p. poludnie;
    p. sme to dokončili

    II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
    položil to p. pred dvere;
    p. preto;
    p. naopak;
    mám toho p. dosť

  • respektíve čast. uvádza opravný al. variantný výraz, eventuálne, prípadne, skr. resp.: prídem zajtra, r. pozajtra;
    dĺžka sa označuje, r. neoznačuje

  • večer

    I. -a L -e mn. -y m.

    1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
    od rána do v-a celý deň;
    Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
    dobrý v.! pozdrav

    2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...

    ráno je múdrejšie ako v.;
    nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;

  • večera -e L -i mn. -e ž. jedlo podávané večer: studená v., slávnostná v., variť v-u, ísť, byť pozvaný na v-u, v. je o 6. hod.

  • večeradlo -dla s. cirk. miestnosť, v kt. Ježiš Kristus posledný raz večeral so svojimi učeníkmi

  • večerať -ia -ajú nedok. jesť (ako) večeru: (ne)v. doma;
    v. praženicu;

  • opak. večeriavať -a

  • večeriť sa nedok. neos. zvečerievať sa: v-í sa prichádza noc

  • večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

    II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

  • večernica -e ž. (astron. Večernica) planéta Venuša na večernej oblohe

  • večerník -a m. noviny vychádzajúce pred večerom;

  • večerníkový príd.: v-é informácie

  • večerný príd.: v. čas, v. program, v-é šaty;
    v-á univerzita;

  • večerom, expr. večierkom prísl. vo večernom čase, večer: v. sedávali na podstení

  • večiereň -rne ž. popoludňajšie al. večerné služby Božie (u evanjelikov)

  • večierka1 -y -rok ž. signál, ktorým sa ohlasuje (v kasárňach, táboroch ap.) začiatok nočného pokoja: odtrúbiť v-u

    večierka2 -y -rok ž. predajňa (potravín) s večerným predajom

  • večierok -rka m. menšia večerná slávnosť, zábava: spoločenský v., usporiadať v.

  • večito, večite prísl.

  • večitý príd. zastaráv. večný: v-á škoda, že sme tam neboli;

  • večne prísl. k 2, 3: trvať v.;
    hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy;
    v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične

    nič netrvá v.

  • večnosť -i ž.

    1. jestvovanie bez začiatku a bez konca al. iba bez konca; vlastnosť toho, čo je večné: chápanie vecí z hľadiska v-i;
    v. Boha

    2. náb. posmrtný život

    3. expr. veľmi dlhý čas: trvalo to celú v.

    zjemn. odísť, odobrať sa na v. zomrieť

  • večný príd.

    1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
    v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
    expr. na v-é veky, časy stále;
    cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)

    2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
    náb.: v. život posmrtný;
    v-é zatratenie

    3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
    v-é ponižovanie, upodozrievanie

    4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie

    zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
    spať, snívať v. sen byť mŕtvy;

  • veď

    I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať;
    počul som to, v. každý iba o tom hovorí

    II. čast.

    1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1): v. on ešte príde prosiť;
    v. som si to myslel;
    v. sa hádam neurazil

    2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!

  • vešať -ia -ajú nedok.

    1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy

    2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov;
    v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením

    expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať;
    v. hlavu strácať odvahu;
    v. → nos;

  • vešiačik -a m. zdrob.

  • vešiak -a m.

    1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u

    2. rámik na vešanie šiat do skrine;

  • vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;

  • opak. vešiavať -a

    // vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku

    expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým;
    v. sa niekomu na krk vnucovať sa;

  • opak. vešiavať sa

  • veštba -y -tieb ž. kniž. predpovedanie budúcnosti, proroctvo: vyrieknuť v-u, v. sa (ne)vyplnila

  • veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;

  • veštecký príd.;

    veštecky prísl.;

  • veštectvo -a s.

  • veštiareň -rne ž. miesto, kde sa vyslovovali al. vyslovujú veštby: delfská v.

  • veštiť -šť/-i! nedok.

    1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
    v. z ruky, z karát

    2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar

  • veštkyňa -e -kýň ž.;

  • veža -e ž.

    1. štíhla vys. stavba postavená samostatne al. ako súčasť budovy, opevnenia ap.: kostolná, mestská, hradná v., na v-i odbilo päť

    2. konštrukcia, stavba, predmet v podobe veže: vrtná, vodárenská, skokanská v.;
    veža hovor. zostava na reprodukovanú hudbu;

  • vežiak -a m. hovor. výšková budova: panelové v-y

  • vežička -y -čiek ž. zdrob.: ozdobná v.

  • vežiť sa nedok. kniž. týčiť sa, vypínať sa ako veža: hradba hôr sa v-í nad mestom

  • vežovito prísl.

  • vežovitý príd. kt. má podobu veže: v-é stavby;

  • vežový príd.: v-é hodiny;
    v. žeriav v podobe veže;

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: omãƒâ, flair, europen, vce, ho, zpf, r51, adk, vav, šume, agp, x97, tcw, es, ltt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV