Význam slova "veĺ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

veľmožský príd.: v. rod

velocipéd -u m. zastar. bicykel

velodróm -u m. naklonená cyklistická umelá dráha, klopená dráha

veľrieka -y -riek ž. veľká rieka, veľtok: sibírske v-y, v. Dunaj

veľryba -y -rýb ž. morský cicavec veľkých rozmerov, zool. v. grónska (Balaena mysticetus);

veľrybí príd.: v. tuk

veltlín -a m.

1. odroda viniča a hrozna

2. biele víno z tohto hrozna;

veltlínsky príd.

veľtok -u m. veľrieka: juhoamerické v-y

veľtrh -u m. trh s medzinár. účasťou vystavovateľov: vzorkový v., strojársky v.;

veľtrhový príd.: v-é mesto

velúr -u m.

1. látka podobná zamatu

2. jemná plsť na klobúky

3. kožiarska useň so zamatovým povrchom pripomínajúca semiš;

velúrový príd.: v. klobúk

veľvyslanec -nca m. najvyšší dipl. zástupca štátu: mimoriadny a splnomocnený v.;

veľvyslanecký príd.

veľvyslanectvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad vedený veľvyslancom; jeho budova

veľvyslankyňa -e -kýň ž.;

háveď -e ž. hromad.

1. pejor. naničhodní ľudia, zberba, bagáž, banda: chodí medzi h.

2. expr. (drobné) živočíchy: blchy a iná h., vtačia h.;

inkluzíve

I. prísl. kniž. do toho počítajúc, vrátane, včítane: obmedzenie platí do soboty i.

II. predl. s G vyj. pričlenenie k istému počtu, vrátane, včítane: boli desiati i. ospravedlnených

konkláve neskl. s. cirk. zhromaždenie kardinálov voliacich pápeža; uzavreté miesto na túto voľbu;

práve

I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončili

II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť

respektíve čast. uvádza opravný al. variantný výraz, eventuálne, prípadne, skr. resp.: prídem zajtra, r. pozajtra;
dĺžka sa označuje, r. neoznačuje

večer

I. -a L -e mn. -y m.

1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
od rána do v-a celý deň;
Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
dobrý v.! pozdrav

2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...

● ráno je múdrejšie ako v.;
nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;

večera -e L -i mn. -e ž. jedlo podávané večer: studená v., slávnostná v., variť v-u, ísť, byť pozvaný na v-u, v. je o 6. hod.

večeradlo -dla s. cirk. miestnosť, v kt. Ježiš Kristus posledný raz večeral so svojimi učeníkmi

večerať -ia -ajú nedok. jesť (ako) večeru: (ne)v. doma;
v. praženicu;

opak. večeriavať -a

večeriť sa nedok. neos. zvečerievať sa: v-í sa prichádza noc

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

večernica -e ž. (astron. Večernica) planéta Venuša na večernej oblohe

večerník -a m. noviny vychádzajúce pred večerom;

večerníkový príd.: v-é informácie

večerný príd.: v. čas, v. program, v-é šaty;
v-á univerzita;

večerom, expr. večierkom prísl. vo večernom čase, večer: v. sedávali na podstení

večiereň -rne ž. popoludňajšie al. večerné služby Božie (u evanjelikov)

večierka¹ -y -rok ž. signál, ktorým sa ohlasuje (v kasárňach, táboroch ap.) začiatok nočného pokoja: odtrúbiť v-u

večierka² -y -rok ž. predajňa (potravín) s večerným predajom

večierok -rka m. menšia večerná slávnosť, zábava: spoločenský v., usporiadať v.

večito, večite prísl.

večitý príd. zastaráv. večný: v-á škoda, že sme tam neboli;

večne prísl. k 2, 3: trvať v.;
hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy;
v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične

● nič netrvá v.

večnosť -i ž.

1. jestvovanie bez začiatku a bez konca al. iba bez konca; vlastnosť toho, čo je večné: chápanie vecí z hľadiska v-i;
v. Boha

2. náb. posmrtný život

3. expr. veľmi dlhý čas: trvalo to celú v.

● zjemn. odísť, odobrať sa na v. zomrieť

večný príd.

1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
expr. na v-é veky, časy stále;
cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)

2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
náb.: v. život posmrtný;
v-é zatratenie

3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
v-é ponižovanie, upodozrievanie

4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie

● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
spať, snívať v. sen byť mŕtvy;

veď

I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať;
počul som to, v. každý iba o tom hovorí

II. čast.

1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1): v. on ešte príde prosiť;
v. som si to myslel;
v. sa hádam neurazil

2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!

vešať -ia -ajú nedok.

1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy

2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov;
v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením

● expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať;
v. hlavu strácať odvahu;
v. → nos;

vešiačik -a m. zdrob.

vešiak -a m.

1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u

2. rámik na vešanie šiat do skrine;

vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;

opak. vešiavať -a

// vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku

● expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým;
v. sa niekomu na krk vnucovať sa;

opak. vešiavať sa

veštba -y -tieb ž. kniž. predpovedanie budúcnosti, proroctvo: vyrieknuť v-u, v. sa (ne)vyplnila

veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;

veštecký príd.;

veštecky prísl.;

veštectvo -a s.

veštiareň -rne ž. miesto, kde sa vyslovovali al. vyslovujú veštby: delfská v.

veštiť -šť/-i! nedok.

1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
v. z ruky, z karát

2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar

veštkyňa -e -kýň ž.;

veža -e ž.

1. štíhla vys. stavba postavená samostatne al. ako súčasť budovy, opevnenia ap.: kostolná, mestská, hradná v., na v-i odbilo päť

2. konštrukcia, stavba, predmet v podobe veže: vrtná, vodárenská, skokanská v.;
veža hovor. zostava na reprodukovanú hudbu;

vežiak -a m. hovor. výšková budova: panelové v-y

vežička -y -čiek ž. zdrob.: ozdobná v.

vežiť sa nedok. kniž. týčiť sa, vypínať sa ako veža: hradba hôr sa v-í nad mestom

vežovito prísl.

vežovitý príd. kt. má podobu veže: v-é stavby;

vežový príd.: v-é hodiny;
v. žeriav v podobe veže;