Význam slova "vék" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vek -u m.

1. obyč. mn. (dlhý) časový úsek: pretrvať v-y;
expr.: celé v-y veľmi dlho;
na večné v-y navždy;
od v-ov odpradávna

2. obdobie niečím typické, éra: atómový v.

3. obdobie (ľudského) života udávané v rokoch: v mladom, útlom v-u, školský, predškolský v.;
vyspelý na svoj v., dožiť sa vysokého v-u;
odhadnúť v. zvieraťa, stromu

4. kniž. (ľudský) život: v šesťdesiatom roku svojho v-u

5. pokročilé obdobie života, staroba: choroby idú s v-om, otec je už vo v-u

● zlatý v. obdobie rozkvetu;

veko -a viek s. príklop nádoby, schránky ap., vrchnák: v. škatule, skrinky, prikryť súdok v-om, zdvihnúť v.;

vekovo, vekove prísl.: v. primeraný

vekový príd.: v. rozdiel;

veksláčka -y -čok ž.;

vekslácky príd.;

veksláctvo -a s.

vekslák -a mn. -ci m. hovor. pejor. kto veksluje;

vekslovať nedok. hovor. pejor. nezákonne obchodovať s cudzími valutami, ukradnutým a pašovaným tovarom ap.: v. na ulici;
živí sa v-ním

vektor -a L -e mn. -y m. mat., fyz. veličina udaná veľkosťou a smerom;

vektorový príd.

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

výborník -a mn. -ci m. hovor. člen výboru: zasadnutie v-ov;

výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;

výklopník -a m. mechanizmus na rýchlu vykládku sypkých materiálov z dopr. prostriedku jeho naklonením

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výletník -a mn. -ci m. účastník výletu: školskí v-i;

výmenník -a m. tech.: v. tepla zariadenie sprostredkujúce výmenu tepla medzi tekutinami;

výmyselník -a mn. -ci m. expr. kto rád vymýšľa, špekulant (význ. 2): šikovný v.;

výpalník -a mn. -ci m. publ. kto vyžaduje výpalné;

výparník -a m. súčasť chladiaceho stroja odvádzajúca teplo z chladeného prostredia: v. chladničky

výskumník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá (ved.) výskumom;

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

výtvarník -a mn. -ci m. výtvar. umelec; pracovník v priemyselnom výtvarníctve;