Význam slova "udã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

údaj -a často mn. m. jednotlivý fakt ako súčasť istého prejavu, správy, tlačiva ap.; dáta: (ne)pravdivé ú-e, hodnoverný ú., bibliografické ú-e, vpísať osobné ú-e;

údajne čast. vraj: zajtra ú. odchádza

údajný príd. na základe istých údajov pokladaný za niekoho, za niečo, domnelý, zdanlivý: ú. nepriateľ, ú. vrah

údajový príd.: ú-á základňa

udalosť -i ž. (závažná) príhoda: veľká, mimoriadna u., historické, revolučné u-i;
rodinná u., to je skutočná u.

udanie -ia s. oznámenie trestného činu ap. príslušným orgánom: písomné u., anonymné u., u. je nepravdivé

udať dok.

1. dať (ako vodidlo), určiť: u. smer, u. tempo, takt

2. urobiť udanie: u. páchateľa, išiel sa (sám) u.

3. poskytnúť údaj(e), uviesť: u. presné rozmery, rýchlosť u-ná v km, u. príčinu, u. meno a adresu;

udať sa dok.

1. podať sa: u-l sa na otca

2. zastaráv. stať sa (význ. 3), pridať sa, odohrať sa: v meste sa všeličo u-á

3. zastaráv. podariť sa (význ. 1, 2): chlieb sa (ne)u-l

udatne prísl.;

udatnosť -i ž.

udatný príd. smelý (význ. 1), odvážny, hrdinský: u. bojovník;

udavač -a m. kto niekoho udáva, obyč. s nečestným zámerom;

udavačka -y -čiek ž.;

udavačský príd.;

udavačstvo -a s.

nedok. udávať -a: u. tón i pren. určovať smerovanie; mať rozhodujúci vplyv

čudáčka -y -čok ž.;

čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby;
č. sa správať;

čudáctvo -a -tiev s.

čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;

kľud, kľudný, správ. pokoj, pokojný

ľud -u m.

1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.;
je to človek z ľ-u;
cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev

2. množstvo ľudí, ľudia: ľ. sa zbieha, prišlo veľa ľ-u

ľudáčka -y -čok ž.;

ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;

ľudáctvo -a s. ľudácka politika

ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;

nekľud, nekľudný, správ. nepokoj, nepokojný

odľud -a mn. -ovia m.

1. expr. samotár, čudák: nie som nijaký o.

2. pejor. zlý človek, surovec

odľudštiť -šť/-i! dok. zbaviť ľudskosti: vojna o-la svet;
o-enie umenia;

nedok. odľudšťovať

// odľudštiť sa: svet sa o-l, o-ená morálka;

nedok. odľudšťovať sa

poľudštiť -šť/-i! dok. urobiť človekom; urobiť ľudskejším, ľudským: p. svet, podmienky života;

nedok. poľudšťovať

nedok. preľudňovať

nedok. udúšať -a

// udusiť sa

1. zadusiť sa: dieťa sa skoro u-lo

2. dusením získať žiadanú podobu: mäso sa rýchlo u-lo (namäkko)

nedok. vyľudňovať

// vyľudniť sa: v-ené ulice;

nedok. vyľudňovať sa

nedok. zaľudňovať

// zaľudniť sa zaplniť sa ľuďmi: ulice sa z-li;

nedok. zaľudňovať sa

zľudštieť -ie -ejú dok. stať sa ľudskejším, ľudským: jeho postoj k nám z-l

zľudštiť dok. urobiť ľudskejším, ľudským: z. podmienky;

nedok. zľudšťovať

// zľudštiť sa stať sa ľudskejším, ľudským: jeho správanie sa z-lo;

nedok. zľudšťovať sa