Synonymá slova "sucho" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 42 výsledkov (1 strana)

  • krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látkyexpr.: nakratučkonakratulinkonakratunkonakratuško: nakratučko ušitá sukňaprikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

    2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemoltesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmouchvíľuchvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržalexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko sa ponoril pod hladinuexpr.: nakratučkonakratunkonakratulinkonakratuško: nakratunko vyšla z miestnostiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matkunedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvoneníprikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechufraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

    3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátkoskrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciustručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalolakonickyúsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázkyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbehfraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavyjadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivostrohosucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky


    nasucho, pís. i na sucho 1. bez prítomnosti vlhkosti • sucho: nasucho, sucho opražiť múkuexpr.: suchučkosuchunkosuchulinko

    2. do suchého stavu • dosucha, pís. i do sucha: nasucho, dosucha vyutierať poháreexpr.: nasuchučkonasuchunkonasuchulinkodosuchučkadosuchunkadosuchulinka, pís. i na suchučko, do suchučka atď.: nasuchunko, dosuchunka poutierať ruky


    pevnina 1. pevná zem, suchá zem (op. more) • súš: cestovať po mori i po pevnine, súšisucho: pohyb na mori i na suchuzried. sušina (Figuli)pôda: vystúpiť z lode na pevnú pôdu

    2. p. svetadiel


    prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostrozostratvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisneexemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

    porov. aj prísny

    2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresnestriktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

    3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmeranechladnechladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivostrohorezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivonevľúdnesucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkroostrozostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


    sucho1 1. p. nasucho 1 2. p. prísne 3, tvrdo 2, krátko 3


    sucho2 1. nedostatok vlhkosti, mokra (op. mokro): kvety vädnú od suchasuchosť: cítim suchosť v ústachsuchota (obdobie bez dažďov): letná suchota

    2. suchá zem (op. more): pohyb na zemi i na suchupevnina: vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšizem: v diaľke sa objavila zem


    tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajciatuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

    2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsnodrsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadliostroráznerozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárovprísnepríkroneprístupnestrohosucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdravodmeranechladnechladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

    3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • krutonemilosrdnehrubosurovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciubezcitnebezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

    porov. aj tvrdý 3

    4. p. tuho


    zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zemezemeguľa: obísť celú zemeguľusvet: cesta okolo svetaglóbus

    2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zempevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšisucho: pohyb na mori i na suchu

    3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zemedlážkapodlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

    4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zempôda: obrábať pôduhlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zeminakniž. prsť: prsť z bojiska

    5. p. pole 1 6. p. štát


    horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosťpáľava: letná horúčava, horúčosť, páľavasparasparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracujeexpr. páľa: na poludnie bola veľká páľasuchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnkaúpal: letný úpalúžeh (Plávka)znoj (Hviezdoslav)zried. zápara (Čajak)expr. zried. zvara (Žáry)subšt. hic

    2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťouexpr.: varavar: obliala ma vara, obišiel ju varexpr. oheň


    suchopár 1. p. horúčava 1 2. p. suchopárnosť


    suchopárnosť malá zaujímavosť niečoho • fádnosť: suchopárnosť, fádnosť prednáškyjednotvárnosť: jednotvárnosť krajinystereotypnosť: stereotypnosť prácešedivosť: šedivosť literatúrynevýraznosť: nevýraznosť tvárenezáživnosť: nezáživnosť knihymonotónnosť: monotónnosť životakniž. suchopár: suchopár každodennosti


    nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti • prázdnotaotupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosťdlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľuhovor. expr. otrava: čakanie je otravaotupnosťfádnosťkniž. otupa (Hviezdoslav)

    2. čo spôsobuje nezáujem • nudnosťnezáživnosťnezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosťjednotvárnosťsuchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladufádnosť: vo filme prevládala fádnosť


    stereotypnosť ustavičné opakovanie sa niečoho • jednotvárnosťšablónovitosťstereotyp (zaužívaný, ustálený spôsob konania, reagovania a pod.): stereotypnosť, jednotvárnosť, šablónovitosť práce; stereotyp prednesumonotónnosť: monotónnosť životanezáživnosťfádnosťnudnosť: nezáživnosť, fádnosť, nudnosť filmušedivosť: šedivosť opisusuchopárnosťkniž. suchota: suchopárnosť, suchota tlače


    jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnakýstereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná prácamonotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádnynudnýsuchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človeknezaujímavývšedný: nezaujímavý, všedný životnevýraznýbezfarbýbezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýlotupnýexpr.: tupýšedivýsivýsubšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť


    nezaujímavý ktorý nevyvoláva záujem (op. zaujímavý, pútavý) • nezáživný: nezaujímavá, nezáživná kniha; nezáživné rozprávanienudnýotupný (vyvolávajúci nudu, otupenosť): nudná, otupná prednáškajednotvárnysuchopárnysuchýfádny (bez sviežeho stvárnenia, bez novej myšlienky a pod.): nezaujímavý, jednotvárny dej filmu; viesť suchopárny, fádny životmonotónny (bez zmeny intenzity, výšky hlasu): monotónny rečový prejavexpr.: otrepanýošúchaný (neprinášajúci nič nové): znova si vypočula dedkovu otrepanú, ošúchanú historkupejor. tuctový (op. osobitý, vynachádzavý): nezaujímavé, tuctové oblečeniehovor. expr. otravný (vzbudzujúci až nevôľu): nezaujímavý, otravný príbehfraz. nemastný-neslaný: nemastný-neslaný výkladpren. málokrvný: málokrvné umenie


    stereotypný ktorý je zaužívaný, vžitý a už sa nemení; ktorý sa stále opakuje, ten istý, bez zmien al. nových prvkov • rovnaký: stereotypná, stále rovnaká úsečná odpoveďjednotvárnyfádnymonotónny (bez oživujúcich, výrazných prvkov, ničím nezaujímavý): nevedel zmeniť svoj jednotvárny, fádny, monotónny život; fádny, monotónny prednesnezáživnýsuchopárnynudný (ktorý svojím stereotypom odpudzuje, znechucuje): nezáživná, suchopárna činnosť; nudné dialógy scenárasivýšedivýsubšt. šedý (bez ozvláštnenia, oživenia): sivý, šedivý opis – nijaká poézia; prechádzať šedivou, šedou neobývanou krajinouschematickýšablónovitý (robený podľa schémy, šablóny): schematické, šablónovité prednášky nudili študentovjednostranný: jednostranná strava (op. pestrá)


    suchopárny p. jednotvárny, nezaujímavý, stereotypný


    šuchor p. šuchot


    šuchot tichý zvuk vznikajúci šúchaním al. trením: šuchot sena, šiatšuch: nepočuť ani šuchšustot: šustot krídelexpr. šust: šust papiera (Tatarka)šelest (slabý šuchot): šelest lístiaševel (jemný šuchot): ševel ihličiaškrabot: škrabot perakniž. šuchor (Hviezdoslav)


    čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechraťnačuchrávaťnačechrávaťšuchoriťšušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí periezried. čechriťnatriasať: natriasa, čuchre vankúšerozčuchrávaťrozcuchávaťstrapatiťrozkuštrávaťkudliťchlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlnyježiť (srsť, chlpy, vlasy)


    chlpiť tvoriť chumáče, uzlíky • expr.: chumliťkudliť: chlpí, chumlí vlnu, nitezamotávaťzauzľovať: zamotáva, zauzľuje si šnúrky na topánkachstrapatiťkuštraťčuchraťšuchoriť (narúšať usporiadanosť vlasov a pod.): strapatí, čuchre si vlasy


    kypriť robiť kyprejším, kyprým • skyprovaťprekyprovať: kypriť cesto práškom do pečiva; skyprovať, prekyprovať hriadkušuchoriťnadľahčovať (robiť vzdušnejším, ľahším): lopatou šuchorí, nadľahčuje zemkopať (kypriť motykou) • rýľovať (kypriť rýľom)


    natriasať 1. trasením upravovať • čuchraťnačuchrávať: natriasala, čuchrala poduškyexpr.: čechraťnačechrávaťšuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

    2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykaťšklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenianadhadzovaťpohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukáchtriasťstriasaťlomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasaexpr.: drgaťdrmaťhegaťdrgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavouexpr.: drgoliťstrgáňaťtrlingať: bričku drgolilo, trlingaloexpr.: nadŕdaťsepkaťnár.: hegľovaťhontŕľať


    šuchoriť 1. p. šušťať 2. p. čuchrať


    šušťať vydávať al. spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov • šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkamišuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchoríšelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestíšumieťexpr.: šumotaťšumotiťševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístímexpr. šušlať: voda v potoku šušlesvišťaťexpr. šústať (prenikavo): píla šústa, svištíšramotiťštrkotaťexpr.: harašiťharasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší


    ježiť sa 1. vzpriamovať sa do kolmej polohy • vstávať dupkom (o vlasoch, chlpoch, srsti a pod.): vlasy sa mu od hrôzy ježia, vstávajú dupkomexpr. čeperiť sa (o perí vtákov): vrabce sa čeperiašuchoriť sa

    2. p. hnevať sa


    šuchoriť sa 1. p. ježiť sa 1 2. p. vrtieť sa 2


    vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť satočiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točíotáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalozvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajúexpr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetovtancovaťvykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíkaprekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

    2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť samechriť samiesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na postelihovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieťexpr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorípoposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedávaexpr. premínať sa (Kukučín)nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová)hnieždiť sa

    p. aj prešľapovať

    3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detíobracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

    4. p. obšmietať sa 1


    suchosť, suchota p. sucho2 1


    šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpouexpr.: brhliťdrhliťškohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefoudrhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakommädliťmydliťkniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si rukyexpr.: pošuchávaťpošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku

    2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotaťexpr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučamiťahaťvliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo

    3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľaťpigať: chlapci šúchali, šúľali guľky


    šuchotať p. šušťať


    šumieť vydávať al. spôsobovať zmes rozličných zvukov zlievajúcich sa do jemného a obyč. príjemného zvukového toku • expr.: šumotaťšumotiť: hora, rieka, vietor, víno šumí; mohutné vody šumocú, dážď šumotíexpr. ševeliť (slabo šumieť): tráva ševelíšušťaťšuchotaťšelestiť (pri pravidelne sa opakujúcom zvuku): lístie šuští, šuchoce; stromy šelestiapošumievať (chvíľami slabo šumieť)


    suchotinár p. tuberkulotik


    tuberkulotik človek chorý na tuberkulózu • hovor. suchotinárhovor. expr. tuberák


    tuberkulóza nákazlivá choroba zasahujúca obyč. pľúca • suchoty: mať tuberkulózu, suchotyhovor. suchotiny (tuberkulóza pľúc) • hovor. expr. tuberazastar. suchá nemoc


    suchotiny, suchoty p. tuberkulóza


    suchozemec obyvateľ vnútrozemia • vnútrozemec (Tatarka)


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV