Význam slova "spolup" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spolupáchateľ -a mn. -ia m. kto sa spolu s niekým dopustil trestného činu: s. krádeže;

spolupáchateľka -y -liek ž.;

spolupáchateľstvo -a s. spoločná účasť na trestnom čine

spolupacient -a m. pacient v pomere k iným pacientom toho istého liečebného oddelenia al. ústavu;

spolupacientka -y -tok ž.

spolupatričnosť -i ž. kniž. príslušnosť k sebe navzájom, spolunáležitosť; súdržnosť, solidarita: národná a kultúrna s.

spolupodnikať nedok. podnikať spolu s niekým iným: s. pri spracovaní ropy

spolupodnikateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných podnikateľov;

spolupodnikateľka -y -liek ž.

spolupôsobiť nedok. spoločne pôsobiť: hra s-í pri výchove detí, s-enie viacerých okolností

spolupráca -e ž. spoločná práca (osôb, inštitúcií ap.): s. rodiny so školou;
medzinárodná s., nadviazať s-u v oblasti ochrany životného prostredia

spolupracovať nedok. spoločne pracovať: s. na výskumnej úlohe, rodičia s-jú so školou

spolupracovníčka -y -čok ž.

spolupracovník -a mn. -ci m. jeden z pracovníkov na spoločnom diele, na jednom pracovisku ap.: privítať nového s-a;
externý s.;

spolupredkladateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných predkladateľov: s. návrhu zákona;

spolupredkladateľka -y -liek ž.

spolupredseda -u mn. -ovia m. jeden zo spoločných predsedov: s. organizačného výboru;

spolupredsedníčka -y -čok ž.

spolupútnička -y -čiek ž.

spolupútnik -a mn. -ci m.

1. kto ide, cestuje spolu s niekým;

2. kto spolu s niekým ide na púť;