Význam slova "ah" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 57 výsledkov (1 strana)

  • ah jaj čast. hovor. expr. vyj. zápor; ale kde(že)!

  • ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
    ah, nehovorte

  • aha, ahá cit. vyj. dovtípenie, porozumenie, upozornenie, ukazovanie ap.: a., už viem;
    a., už ide;
    ahá, teda tak

  • ahoj cit. pozdrav (zväčša mladšej generácie)

  • beťah -a m. hovor. expr. čert, diabol, parom, ďas (iba v nadávkach a kliatbach)

    na kýho, kieho b-a! ký b.! b. aby ho metal! ja tvojho b-a!

  • ďah -u m. expr. obyč. v spoj. ktorým (týmto) ď-om kadiaľ (tadiaľ);
    v ktorých (týchto) ďahoch kde (tu)

  • kadeľahšie prísl. expr. preč: všetci sa rozbehli k.

  • krčah -a m. nádoba s uchom, so zúženým hrdlom (a výbežkom uľahčujúcim liatie); jej obsah; džbán: hlinený k.;
    k. vína

    dovtedy sa chodí s k-om po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa obyč. do prvého neúspechu;

  • ľah -u m. odb. poloha ležiačky: ľ. na chrbát, na chrbte;
    streľba v ľ-u

  • ľahčený príd. odb. s malou objemovou hmotnosťou: ľ. betón, ľ-á plastická látka

  • mudžahíd -a m. národnooslobodzovací bojovník v moslimských krajinách

  • nadľahčiť dok. nadvihnutím, uvoľnením urobiť ľahším: n. si bremeno, perinu;
    n. sa v sedle;

  • nedok. nadľahčovať: voda n-je ponorené telesá

  • nocľah -u m. ubytovanie na noc (mimo domova); prenocovanie: hľadať, poskytnúť n.

  • nocľaháreň -rne ž. ver. miestnosť, budova na hromadné prenocovanie: turistická n.

  • obľahčiť dok.

    1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii

    2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu

    3. uľahčiť, zmierniť: o. niekomu utrpenie;

  • nedok. obľahčovať

    // obľahčiť sa neos. uľahčiť sa, uľaviť sa: o-lo sa mu, keď sa vyhovoril

  • obťah -u m.

    1. polygr. odtlačok sadzby urobený na kontrolu

    2. poťah: o. kresla

  • odľahčiť dok.

    1. zbaviť ťarchy, zaťaženia: o. stavbu, o. dopravu

    2. uľaviť, uľahčiť: o. svedomiu;

  • nedok. odľahčovať

    // odľahčiť si uľaviť si, uľahčiť si: o. si vtipom;

  • nedok. odľahčovať si

    // odľahčiť sa uľaviť sa, uľahčiť sa: neos. po lieku sa mu o-lo

  • nedok. ošľahávať, ošľahúvať -a

  • poľahčiť dok. urobiť ľahším, uľahčiť: p. si živobytie;

  • nedok. poľahčovať

    // poľahčiť sa uľahčiť sa, uľaviť sa: pocítiť p-enie;
    neos. chorému sa p-lo

  • poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca

  • poťah -u m. povlak z látky, kože ap.: kožený p. (nábytku, sedadiel auta), gumový p. (valca);

  • prieťah -u m. zdržiavanie, odkladanie, odklad: byrokratické p-y;
    po dlhých p-och to vybavil

  • rýchlovýťah -u m. automaticky ovládaný výťah s dopr. rýchlosťou 1,2 m/s a obsluhovaný vždy sprievodcom

  • šľah -u m. šľahnutie: š. biča;

  • šľahúň -a m. plazivý výhonok, bot. poplaz: jahodové š-e;

  • šľahúňový príd.: š-é rastliny

  • sťah -u m. odb. stiahnutie sa (význ. 1): svalové s-y

  • ťah -u m.

    1. ťahanie, napínanie; práca konaná ťahaním;
    tech. zaťaženie spôsobené ťahaním: schopnosť ť-u (pri ťažných zvieratách ap.);
    skúška ť-om, pevnosť v ť-u;
    šport. vzpieranie ť-om

    2. súvislý pohyb konaný ťahaním predmetu (po povrchu niečoho); čiara, črta takto vznikajúca: ť. štetcom, ť-y sláčika, ť. na šachovnici, urobiť niekoľko ť-ov ceruzkou, pevné ť-y umelca

    3. zisťovanie výhercu žrebovaním: ť. lotérie, ť. športky

    4. prúdenie vzduchu: komín, pecdobrý ť.

    5. vdych, vtiahnutie (a vypustenie) dymu pri fajčení, potiahnutie: prvé ť-y z fajky

    6. hromadný pohyb v istom zoskupení, istým smerom: ť. vtáctva, ť. vojska;
    ť. na bránu súpera

    7. zámerný postup, čin, krok: diplomatický, propagandistický ť., dobre premyslený ť.;
    byť na ť-u (v šachu ap.) i fraz. stáť pred urobením (očakávaného) kroku

    8. črta (v tvári): jemné ť-y tváre

    9. dopr. tepna (význ. 2): železničný ť., ť. severjuh, ť. do Tatier

    urobiť niečo jedným ť-om, robiť niečo v jednom ť-u bez prerušenia;
    expr. byť v ť-u byť preč, stratiť sa;

  • ťahák -a m. hovor.

    1. expr. kniha, film ap., kt. vyvoláva neobyčajný záujem verejnosti

    2. nedovolená pomôcka pri škol. úlohách

  • ťaháreň -rne ž. dielňa, objekt na spracúvanie kovov ťahaním: ť. drôtu

  • opak. ťahávať -a

    // ťahať sa

    1. byť posúvaný (ťahom), vláčiť sa, vliecť sa: ť-á sa za ňou vlečka, závoj

    2. expr. mať spor, naťahovať sa, dohadovať sa: nebudem sa s tebou ť.

    3. expr. namáhať sa, naťahovať sa: ť. sa s kufrom

    4. rozprestierať sa (po dĺžke): dolina sa ť-á smerom na sever

    5. popínať sa, vinúť sa: po múre sa ť-á vinič

    6. byť vláčny: med, cesto, lep sa ť-á

    7. expr. vliecť sa (význ. 2): ť-á sa z práce ustatý

    8. expr. preťahovať sa, vliecť sa (význ. 3): proces sa ť-á už druhý rok

    niečo sa ť-á ako červená → niť niečím;
    ť-á sa s tým ako smola dlho mu to trvá, je pomalý;

  • opak. k 1 – 3, 5 – 7 ťahávať sa

  • ťahúň -a mn. N a A -e m. ťažné zviera;

  • uľahčiť -hč/-i! dok.

    1. urobiť ľahším, menej namáhavým: u. (si) prácu

    2. uľaviť, odľahčiť: u. rodičom;
    pocítiť u-enie;

  • nedok. uľahčovať

    // uľahčiť sa

    1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la

    2. neos. uľaviť sa, odľahnúť: po lieku sa mu u-lo;

  • nedok. uľahčovať sa

    // uľahčiť si uľaviť si, odľahčiť si: u. si zahrešením

  • vyľahčiť dok. zľahčiť (význ. 1): v. tehly, v-ené murivo, v-ené trieskové dosky

  • nedok. vyšľahávať -a, vyšľahúvať -a, vyšľahovať

  • výťah2 -u m. zhustený (krátky) obsah, výpisok ap.: v. z článku, z referátu;
    klavírny v. (orchestrálnej skladby) úprava pre klavír

    výťah1 -u m. mechanizmus na (vertikálnu) dopravu: osobný, nákladný v.;
    banský v.;
    sedačkový v.;

  • výťahár -a m.

    1. kto vyrába výťahy

    2. kto sa stará o údržbu a opravu výťahov;

  • výťahárka -y -rok ž.;

  • výťahársky príd.

  • vzťah -u m.

    1. vnútorná spojitosť, súvis medzi javmi: spoločenské v-y;
    ekon. → výrobné v-y;
    filoz.: v. obsahu a formy, v. medzi bytím a vedomím

    2. uvedomený postoj človeka k niekomu, niečomu, vzájomná súvislosť s niekým, niečím, pomer: priateľský, príbuzenský, partnerský v., v. medzi otcom a synom, vyvinul sa medzi nimi úzky v.;
    v. k prírode, k tradíciám

    3. kladný postoj, záujem: vypestovať v mládeži v. k umeniu

    (ne)mať v. k niečomu (ne) zaujímať sa o niečo;
    byť vo v-u s niečím súvisieť s niečím;

  • záťah -u m. uzatvorenie únikovej cesty: poľovníci urobili z. na vysokú zver;
    z. rybníka výlov ťahaním siete

    slang. ísť na z. kradnúť ap.

  • zľahčieť -ie -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: zaťaženie z-lo

  • zľahčiť -hč/-i! dok.

    1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho;
    z. (si) úlohu zjednodušiť

    2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;

  • nedok. zľahčovať

    // zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo;
    práca robotníkov sa z-la;

    nedok. zľahčovať

  • zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;

  • zľahčujúco prísl.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: gmb, slk, oeec, bmr, fyo, hoz, dtg, iný, slj, n1j, kerý, kcr, min, sej, afiš
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV