Synonymá slova "rel" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 43 výsledkov (1 strana)

  • pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer sílrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchproporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetvísúvislosťsúvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis

    2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomerpostojstanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomuprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkyhľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska

    p. aj vzťah


    relácia 1. ucelená časť rozhlasového al. televízneho vysielania: relácia pre motoristovprogram (vopred pripravené relácie al. sled relácií): rozhlasový program pre školy

    2. p. vzťah, pomer 1


    vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomerznámosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosťrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchspojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkomsúvissúvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosťspätosťzviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životomkniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)


    relativita vzájomný vzťah dvoch al. viacerých vecí, javov • relatívnosťpomernosťvzťažnosť: relativita, relatívnosť, pomernosť, vzťažnosť hodnôt, fariebpodmienenosť (závislosť od istých podmienok): vzájomná podmienenosť javov


    dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočnedostačujúcopostačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonnýhodneznačne: je to hodne, značne rozšírený názornadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechypomernerelatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstvazastar. zdostač (Hviezdoslav)nár. dosti

    2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúcopostačujúconadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla?nár. dosti

    3. p. hotovo


    pomerne 1. v pomere k niekomu al. niečomu, v porovnaní s niekým al. niečím, v istom pomere • proporčneproporcionálne: zisk si rozdelili pomerne, proporčne, proporcionálne podľa výšky vkladualikvotne: na dar prispeli alikvotne podľa príjmu

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery • relatívnedosťznačne: tvoria pomerne, relatívne uzavreté spoločenstvo; ceny vstupeniek sú dosť, značne vysoké


    relatívne p. dosť 1, pomerne 2


    relatívnosť p. relativita


    relatívny ktorý je vo vzťahu k niečomu; hodnotený vzhľadom na niečo, od niečoho závislý (op. absolútny) • podmienený: relatívny, podmienený pojempomerný: vládol relatívny, pomerný pokoj; je to pomerný úspechgram. vzťažný: vzťažné zámeno


    oddychový určený na oddych: oddychové čítanieodpočívací: oddychový, odpočívací priestor (v záhrade)odpočinkovýnenáročný (nevyžadujúci fyzickú al. duševnú námahu): odpočinkový, nenáročný film; oddychový, nenáročný športrekreačný (op. vrcholový): rekreačný volejbalrelaxačný: relaxačné cvičenie, prostriedkyzábavný: zábavné čítanie


    relaxačný p. oddychový


    oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

    2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


    relaxovať sa p. oddýchnuť si 1


    váha 1. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti al. množstvo látky zistené vážením • odb. hmotnosť: telesná váha, hmotnosť; váha, hmotnosť výrobku

    2. vnútorná hodnota • závažnosť: váha, závažnosť školy pre životdôležitosť: pripisovať niečomu veľkú váhu, veľkú dôležitosťvýznamvýznamnosťvýznačnosť: význam, významnosť, význačnosť činuvážnosť: vážnosť uzneseniadosah: udalosť veľkého spoločenského dosahukniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu

    3. p. váhy


    význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

    2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


    relevancia, relevantnosť p. význam 2, váha 2


    dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osobapodstatnýzávažnývážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vecstrategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické surovinyexponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkciarozhodnýrozhodujúcikniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamihživotný (životne dôležitý): urobiť životný krokpredný: sú aj prednejšie vecizastar. značný: značný človek (Vajanský)mnohovýznamnýexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)

    p. aj cenný

    2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správaniehovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéfexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)


    podstatný 1. ktorý tvorí podstatu, základ al. ktorý je súčasťou podstaty niečoho (op. nepodstatný) • hlavnýzákladný: podstatné, hlavné, základné znaky, vlastnostikniž. konštitutívnykľúčovýkniž.: kardinálnykapitálny: konštitutívny prvok; kľúčová, kardinálna otázkarozhodujúci: rozhodujúci argumentkniž. relevantný (podstatný vo vzťahu k niečomu): relevantný faktorprincipiálnyzásadný: principiálna, zásadná chybazávažnývýznamnýdôležitý (ktorý má význam, závažnosť): mať závažný, významný, dôležitý vplyv na úspešné riešenie vecibytostný: bytostná črta etnikakniž. zastar.: esenciálnyesencionálnyexpr.: levílevský: leví, levský podiel na niečom

    p. aj základný, hlavný

    2. p. výrazný 2, značný 1


    relevantný p. dôležitý 1, závažný 1, podstatný 1, rozhodujúci 1


    rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodnýdôležitýzávažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v životekniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponenthlavnýkľúčovýurčujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci významsmerodajný: uvedené číslo je smerodajnéživotnýosudnýosudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamihkritický: dosiahnuť kritický bodfinálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)

    2. p. prevažný


    závažný 1. ktorý má veľký význam, veľkú váhu • dôležitývýznamnývýznačný (op. bezvýznamný): má závažné, dôležité argumenty; významné postaveniepodstatnýrozhodnýrozhodujúci: podstatné, rozhodujúce črty; rozhodná, rozhodujúca chvíľakniž. pádny: pádny dôvodkniž.: relevantnýimportantný: relevantná príčina; importantný znakcennývzácny (závažný v pozitívnom zmysle): cenný, vzácny prínos do slovenskej literatúryosudnýosudový (závažný obyč. v negatívnom zmysle): osudné, osudové rozhodnutie; osudná chybavážnyživotný (veľmi závažný): vážne previnenie; životný problémďalekosiahly (závažný vzhľadom na budúcnosť): ďalekosiahle závery

    2. p. vážny1 2, 4 3. p. ťažký 1


    plastický 1. ktorý ľahko prijíma al. mení tvar, vyznačujúci sa plasticitou • tvárnytvárlivý: plastická, tvárna, tvárlivá hmotaformovateľnýpoddajný: ozdoby z plastických, formovateľných, poddajných materiálov

    2. synteticky vyrobený • plastovýumelohmotnýumelýsyntetický: hračky z plastických, plastových, umelohmotných materiálov; umelý, syntetický ametyst (op. pravý)

    3. vyznačujúci sa trojrozmernosťou, vyvolávajúci dojem priestorovosti • trojrozmernýpriestorový: plastické, trojrozmerné, priestorové zobrazenie (op. dvojrozmerné, plošné) • reliéfnyreliéfový: reliéfna mapa

    4. p. výstižný


    vypuklý mierne vystupujúci z plochy • vydutý: vypuklý, vydutý povrch karosérie autanadutý: naduté lícabaňatý: baňatá vázakonvexný (vypuklý smerom von; op. konkávny): konvexná šošovkareliéfnyreliéfový: reliéfna výzdoba


    výstižný ktorý dobre niečo vystihuje • priliehavýprimeranýpríhodnývhodný: výstižné, priliehavé označenie; primerané, príhodné slová; nájsť vhodný výraználežitý (taký, aký má byť): náležitá odpoveďkniž. patričnýpresný (súhlasiaci so skutočnosťou): presný opis niečohojadrný (o prejave): jadrná rečvýrazný: výrazný názovlapidárny: predložiť lapidárny dôkazstručnýstrohý (obsahujúci iba podstatné veci): stručné, strohé vysvetlenieplastický: plastická charakteristikahovor. trefný: trefná poznámkakniž.: reliéfnyreliéfový: reliéfny, reliéfový obraz literárnej postavykniž. pregnantný: pregnantná formulácia

    p. aj vhodný, výrazný


    reliéfny, reliéfový 1. p. plastický 3, vypuklý 2. p. výstižný


    náboženstvo presvedčenie o existencii Boha, bohov; formálne prejavy tohto presvedčenia • vieravierovyznanie: kresťanské náboženstvo, kresťanská viera; prestúpiť na iné vierovyznanievyznanie: sloboda vyznaniakniž. konfesiakniž. zastar. relígia


    relígia p. náboženstvo


    pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosťnábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťoupejor.: pobožnostkárstvosvätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozitareligióznosť


    religiozita 1. oddanosť náboženskej viere • kniž. religióznosť: prejavy prehnanej religióznostináboženskosť

    2. p. pobožnosť


    religióznosť 1. p. religiozita 1 2. p. pobožnosť


    náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosťduchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poéziakniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básnekniž.: konfesionálnyzried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné sporycirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obradbohoslovnýbohoslužobnýteologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúrakniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia


    nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožnýzbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožníbohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný životveriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostolkniž. religiózny: religiózny človekhovor. božípejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)

    2. p. posvätný 2


    religiózny 1. p. náboženský 2. p. nábožný 1


    veriaci ktorý je presvedčený o existencii Boha (op. neveriaci) • kniž. religiózny: veriaci, religiózny človek

    p. aj nábožný


    ostatky čo zostalo z mŕtveho tela človeka • pozostatky: ostatky, pozostatky boli prevezené do rodiskamŕtvolazastar. umrlec: mŕtvoly, umrlci v márnicicirk. relikvie: relikvie svätých


Pozri výraz REL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: chmeľ, mukov, rob, boz, ata, kde, buchnúť, pozri, toaleta, dynamit, parcela, pokusit, myska, punč, predsudok
Nárečový slovník: my, niä, l f, cvr, nuz, iso, kas, osm, kre, vešeľe, bas, dim, her, mia, trc
Technický slovník: cho, btb, rgb, rou, spac, thread, led, šata, ideš, centronics, eb, adv, oã â i, go, isd
Ekonomický slovník: mr, ov, nm, gt, rgl, aun, ses, sem, cec, ine, nph, spk, rsd, mtn, enp
Slovník skratiek: l, mm, zam, ddt, ruv, t73, d47, krt, d03, i86, cj1, e74, dlm, ekh, lgk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV