Význam slova "spolo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 16 výsledkov (1 strana)

  • spoločensko-ekonomický príd. týkajúci sa spoločnosti a jej ekonomiky: s. rozvoj;
    s-á → formácia

  • spoločensko-historický príd. týkajúci sa vývinu spoločnosti: s-é hľadisko

  • spoločensko-politický príd. týkajúci sa spoločnosti z hľadiska politiky, spoloč. a polit.: s-á situácia

  • spoločenskosť -i ž.

  • spoločenskovedný príd. týkajúci sa spoloč. vied: s-é pracoviská Slovenskej akadémie vied

  • spoločenskovýrobný príd. týkajúci sa spoloč. výroby: s-é vzťahy

  • spoločenský príd.

    1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti, sociálny: s. poriadok, s-á trieda, štruktúra;
    s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a umožňujúca jej život;
    s-á angažovanosť za záujmy spoločnosti;
    s-é vedomie, vzťahy;
    s-é vedy

    2. týkajúci sa kontaktov ľudí v bežnom živote: s. život, s. dom;
    s-é hry kolektívne;
    klub s-ých tancov;
    s-á komunikácia

    3. vhodný do spoločnosti: s-é vystupovanie, s-é šaty

    4. kt. má rád spoločnosť, družný: sused je s. človek;
    zool. s. hmyz žijúci v spoločenstve

    stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru;

    spoločensky prísl.: s. užitočný, aktívny, s. sa uplatniť;
    s. neprispôsobivý občan;

  • spoločenstvo -a -tiev s.

    1. obyč. organizované zoskupenie osôb al. inštitúcií na zákl. spoločných cieľov, záujmov ap., zväzok: národné, hospodárske, obranné s.

    2. spoločnosť (význ. 2): ľudské s., mestské s.

    3. spojenectvo s niekým: vojnové s.

    4. spoločný život, spoločná existencia: nerozlučné s. muža a ženy;
    bot. rastlinné s., lesné s-á

  • spoločne prísl.: s. bývať, pracovať

  • spoločnica -e -níc, spoločníčka -y -čok ž.

  • spoločník -a mn. -ci m.

    1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
    byť niekomu s-om;
    expr. čertov s. zlý človek

    2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy

    3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
    byť dobrým s-om;

  • spoločnosť -i ž.

    1. súhrn ľudí na istom stupni hist. vývinu: feudálna, moderná, industriálna s.;
    konzumná s.;
    úroveň s-i

    2. iba jedn. súhrn ľudí žijúcich združene na istom priestore, v istých sociálnych podmienkach, spoločenstvo: aristokratická, vidiecka s.;
    dostať sa do dobrej s-i

    3. (organizované) záujmové združenie ľudí al. inštitúcií: pestrá, kartárska s.;
    letecká, obchodná s.;
    Slovenská jazykovedná s. pri SAV, S. národov

    4. právnická osoba ustanovená s cieľom podnikať: účastinná, akciová s.;
    s. s ručením obmedzeným (skr. spol. s r. o. i s. r. o.) obch. spoločnosť, v kt. spoločníci za záväzky ručia iba do výšky majetkového vkladu

    5. spoloč. styk: vyhýbať sa s-i chorých

    6. iba jedn. blízkosť, prítomnosť niekoho: príjemná s., žena v s-i mužov;
    vyhľadávať niečiu s.;
    starať sa niekomu o s.

    7. (vyššie) spoloč. kruhy: vybraná s., dáma z vyššej s-i;
    uviesť do s-i

  • spoločný príd.

    1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa;
    s. štát, s-é vlastníctvo

    2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky;
    mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné;
    s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka

    3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie;
    dosiahnuť niečo s-ou prácou

    nájsť s-ú reč dohodnúť sa;

  • spolok -lku m.

    1. organizované záujmové združenie viacerých osôb: rybársky s.;
    stanovy s-u;
    S. slovenských spisovateľov;
    rozpustiť s.

    2. obyč. mn. expr. (tajné, nečestné) styky: mať s niekým s-y

    3. spojenecký zväzok: vystúpiť z obranného s-u

    s-y – čertove volky z mnohých stykov nevzniká nič dobré;

  • spolovice prísl.

    1. na polovicu, napoly, spola: budova je s. reštauráciou, s. hotelom

    2. nie úplne, sčasti: s. vyľudnené mesto

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV