Význam slova "smã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

smäd -u m. pocit potreby piť: zahnať, uhasiť s.;
expr. umierať od s-u byť veľmi smädný

smädiť nedok. neos. vyvolávať pocit smädu: od slaniny ma s-í

smädno prísl.

smädný príd.

1. majúci pocit smädu: s-é ústa, byť s.

2. túžiaci, dychtivý: s-á duša, byť s. po poznaní, za poznaním;

šmah -u m.

1. prudký pohyb; švihnutie: jedným š-om všetko zhodil;
š-om ruky odsotila dieťa

2. stopa po švihnutí: š-y na koži

● urobiť niečo (jedným) š-om a) veľmi rýchlo b) ľahko

šmahom prísl. hovor. veľmi rýchlo, naraz, razom, zrazu, ihneď: š. sa zmenil, š. všetko odmieta

šmajchlovať sa nedok. hovor. expr. líškať sa, zaliečať sa; podlizovať sa: nevie sa š., š-uje sa majstrovi

šmakovať nedok. hovor. chutiť (význ. 1 – 3): obed im š-je

smalt -u m. ochranná al. dekoračná sklovitá vrstva (obyč. na kovových predmetoch);

smaltovaný príd. pokrytý smaltom: s. tovar

smaltovať nedok. pokrývať smaltom: s. riad

smaltovňa -e ž. dielňa, závod na smaltovanie

smaltový príd.: s. náter

smaragd -u m. sýtozelený drahokam: náhrdelník so s-om;

smaragdový príd.: s. prsteň;
s-á lúka zelená ako smaragd

nedok. šmárať -a

// šmariť sa hodiť sa, vrhnúť sa: š. sa na zem;

nedok. šmárať sa

šmariť dok. expr. hodiť (význ. 1), vrhnúť, praštiť: š. tanier o zem, š. kameň do vody, š. knihu na stôl, š. poleno pod nohy;
neos. š-lo ho o stenu;

šmatlať -e/-á -ú/-ajú nedok. expr.

1. krívať, čaptať: š. na jednu nohu

2. i šmatlať sa šuchtať sa (význ. 1), motať sa, tmoliť sa: š. sa po uliciach, babka sa š-e v kuchyni

šmatlavo prísl.: ísť, chodiť š.;

šmatlavosť -i ž.

II. šmatlavý m. šmatlajúci človek

šmatlavý

I. príd. expr.

1. krívajúci, čaptavý; prejavujúci sa takouto vlastnosťou: š. človek;
š-á chôdza

2. ťarbavo, nepekne, pomaly chodiaci, čaptavý, šuchtavý: š-á babka;
š-é kroky;

šmatliak -a mn. -ci m. expr. šmatlavý človek, čaptáň

šmátrať -a nedok. expr. hmataním hľadať (najmä potme), macať, hmatať: š. po zemi, š. v taške, š. okolo seba

smažiť nedok. pražiť (význ. 1, 3): s. mäso;
s-ená ryba vyprážaná

opak. smútievať -a

smútiť -i nedok. prežívať smútok, byť smutný: s. za rodičmi;

smútočne prísl.: s. vyzdobený, oblečený

smútočný príd. súvisiaci so smútkom (obyč. pri pohrebe, smrti): s. obrad, pochod, s-á reč;
s-í hostia zúčastnení na pohrebe;
s-é šaty, zasadnutie;

smútok -tku m.

1. stav skľúčenosti, žiaľ, zármutok, op. radosť: hlboký s., s. zo samoty;
dom s-u objekt, kde sa konajú smútočné obrady

2. isté obdobie po smrti blízkeho al. význ. človeka: s. v rodine;
vyhlásiť štátny s.

3. hovor. čierne šaty, páska ap. nosené v tomto období: nosiť s., chodiť v s-u

□ mať, držať s. smútiť

● žart. mať s. za nechtami nečistotu