Význam slova "seľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

seladón -a m. pejor. muž usilujúci sa zovňajškom a správaním upútať záujem žien, elegán, švihák;

seladónsky príd. i prísl.;

seladónstvo -a s.

šelak -u m. živica org. pôvodu používaná pri výr. náterových látok;

šelakový príd.: š-á politúra, farba

selanka -y -niek ž. menší lit. al. hud. útvar idylického rázu, idyla: pastierska, ľúbostná s.;

selankový príd.

selekcia -ie ž. odb. výber (význ. 1): dôkladná s., s. záujemcov;
biol. prirodzená s. prirodzený výber životaschopnejších jednotlivcov;
poľnohosp. výber rastlín al. zvierat na šľachtiteľské ciele;

selekčne, selektívne prísl.;

selekčnosť, selektívnosť -i ž.

selekčný, selektívny príd.: s-čné metódy, s-čná stanica;
s-ívny zosilňovač, okruh;

selén -u m. chem. prvok použ. v elektrotechnike, zn. Se;

selénový príd.

šelest -u m. slabý šuchotavý zvuk: š. lístia, papiera;
lek. dýchací š., š. na srdci

šelestiť -sť/-i! nedok. slabo šuchotať: lístie š-í, stromy š-ia;
š. papiermi

šelestivý príd. podobný šelestu: š. zvuk;
v odb. názvoch bližšie určuje druh: veter. → sneť š-á

šelma -y -liem ž.

1. dravé zviera: divá, krvilačná, dravá š.;
skrotiť š-u;

2. expr. figliar, šibal;

šelmička -y -čiek ž. zdrob. expr.

šelmovitý príd. patriaci k šelmám; pripomínajúci šelmy: š-é zvieratá

šelmovský príd. expr. figliarsky, šibalský: š. chlapec;
š. kúsok;
š. pohľad;

šelmovsky prísl.: š. sa usmiať, š. žmurknúť;

šelmovstvo -a -tiev s. figliarstvo, šibalstvo

báseň -sne ž. slovesný umel. výtvor, obyč. vo veršoch: lyrická, epická b.;
b. v próze;
písať, recitovať b-e;
symfonická b. orchestrálna skladba s vymedzeným (lit., filoz. ap.) námetom

● expr. to je priam, hotová b. je to krásne, dokonalé

seč -i ž. kniž. boj (sečnými zbraňami): vojnová, krvavá seč;
voj. konečná fáza útočného boja

sečka -y ž. nadrobno narezaný krm pre dobytok: drobná s., rezať s-u;

sečkovica -e -víc ž. stroj na rezanie sečky

sečkový príd.: s. kôš

● expr. je to (ako) s. neusporiadané, rozhádzané

sečnica -e -níc ž. geom. priamka spájajúca dva body krivky

sečný príd.

1. slúžiaci na sekanie: s-á zbraň

2. spôsobený seknutím: s-á rana, s. úder

úsečka -y -čiek ž. geom. časť priamky ohraničená dvoma bodmi

úsečne prísl.;

úsečnosť -i ž.

úsečný príd.

1. stručný, krátky: ú-é vety, ú. povel

2. odmeraný (význ. 2), chladný: ú. tón;