Význam slova "rúc" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rúcať -a nedok. meniť na zrúcaniny, búrať, váľať: r. staré domy, r. mosty

// rúcať sa

1. meniť sa na zrúcaniny, rozpadávať sa, boriť sa: zámky sa r-jú;

2. padať (význ. 1): skaly sa r-jú

ručať -í -ia nedok. vydávať hlasné ťahavé zvuky, ryčať: jelene r-ia, lev r-í;

rúče prísl.: r. robiť

ruch -u m.

1. čulý a hlasný pohyb (ľudí, vozidiel ap.), zhon: r. v dome pred svadbou, pouličný r. veľkomesta, z izby sa ozýval r.

2. usilovná činnosť, aktivita: všade vládne pracovný r., cestovný r.

rúcho -a rúch s. kniž. slávnostné, obradné oblečenie: svadobné r., kňazské r.;

● vlk v ovčom r-u pokrytec;
byť v Evinom r-u nahá

rúči príd. obratný (význ. 1, 2), šikovný, súci, správny: r. mladík;

ručička -y -čiek ž.

1. zdrob. k ruka (význ. 1): detské r-y, viesť dieťa za r-ku

2. ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch: hodinová r., r. manometra

● netreba ho vodiť za r-u je samostatný

ručiť nedok.

1. zaväzovať sa niesť následky za niečo, zaručovať sa: r-š mi, že bude všetko v poriadku;
r. za bezpečnosť detí

2. zaväzovať sa splniť cudzí fin. záväzok v prípade jeho nesplnenia dlžníkom: r. za výdavky, za škody;
ísť r. priateľovi (pri pôžičke)

3. ubezpečovať, uisťovať: r-m (vám) za to, že to bude;
→ spoločnosť s r-ením obmedzeným, skr. spol. s r. o.

ručiteľ -a mn. -ia m. kto za niekoho al. za niečo ručí (význ. 1, 2): ísť niekomu za r-a pri vybavovaní pôžičky;

ručiteľka -y -liek ž.

rúčka -y -čok ž.

1. zdrob. k ruka (význ. 1): dievčenská r.

2. držadlo, rukoväť: r. pera, kladiva, kufra

rúčkovať nedok. tel. posúvaním rúk sa pohybovať vo vise al. v podpore

ručne prísl. k 1 – 4: r. plieť;
r. vyšívaný obrus

ručníček -čka m.

1. zdrob. k 1

2. vreckovka

ručník -a m.

1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.

2. vreckovka: utrieť si nos do r-a;

ručný príd.

1. robený, vykonávaný rukami: r-é siatie, r-á sadzba, r-é vŕtanie, r-é práce, r-á masáž

2. obsluhovaný, ovládaný rukami: r-á striekačka, r. mlynček, r-á brzda

3. vyrobený rukami, op. strojový: r-á výšivka, r. výrobok

4. určený na držanie v rukách: r-á batožina

5. konajúci niečo rukami: r. sadzač;

cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký;
za (panovania) c-a;

rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;

tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.

1. k 1000: t. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty