Význam slova "prieãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 13 výsledkov (1 strana)
-
priečelný príd.
-
priečin -u m. záčin
-
priečinok -nka m.
1. zásuvka (význ. 1): p. stola
2. oddelené miesto v zásuvke stola, v skrini, ap.: p. na ceruzky
3. schránka na ukladanie pošty na pošt. úrade
-
priečiť sa -i nedok.
1. vzbudzovať odpor, protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: alkohol sa mu p-i
2. byť v rozpore, odporovať: to sa p-i zdravému rozumu, mravom
3. klásť odpor; škriepiť sa, hádať sa: p. sa otcovi;
čo sa toľko p-š?4. vzpierať sa, zdráhať sa: p. sa niečo urobiť;
škoda bolo p. sa -
priečka -y -čok ž.
1. latka priečne spájajúca 2 pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie: p-y na rebríku
2. hovor. miesto v poradí získané v súťaži: umiestniť sa na druhej p-e na majstrovstvách Európy
3. stena rozdeľujúca istý priestor: izba prehradená murovanou p-ou
4. geom. priamka pretínajúca geom. útvar
-
priečne prísl.
-
priečnica -e -nic ž.
1. geom. priečna čiara
-
priečnik -a mn. -ci m. živ. expr. priečny človek;
priečnik -a mn. -y m. neživ. priečna súčiastka niečoho: p. obloka
-
priečny príd.
1. prejavujúci nesúhlas, odporujúci, spurný: p. človek
2. kt. ide, leží krížom, naprieč: p-a hrada, stena;
p. rez vedený kolmo; -
prieť sa prie prú nedok. mať spor, škriepiť sa, hádať sa, dohadovať sa: p. sa so susedom
-
prieťah -u m. zdržiavanie, odkladanie, odklad: byrokratické p-y;
po dlhých p-och to vybavil