Význam slova "záčin" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

záčin -a/-u m. priestor v humne na uskladňovanie obilia ap. (v min.), priečin, záprava: zhadzovať seno do z-a;

začínajúc predl. s I, začínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: z. pondelkom poskytujeme služby;
prišli deti z. od najmenších až po najväčšie

// začať sa mať začiatok (význ. 1, 2), op. skončiť sa: z-l sa ohňostroj, tanec;
z-la sa jar nastala;

nedok. začínať -a;

nedok. začínať sa: schôdzka sa z-a o druhej;
tam ďalej sa už z-a les

// začať si hovor.

1. expr. nadviazať dôvernú známosť: z. si so susedkou

2. pustiť sa do sporu: nez-ni si s ním, je silnejší;

nedok. začínať si

zacinkať dok. zacengať (význ. 1, 2): čaše z-li;
z. peniazmi

záčinový príd.