Význam slova "otã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

otáčací príd. určený, zariadený na otáčanie; otočný: o-ie zariadenie;
o-ie dvere, kreslo

nedok. otáčať -a

1. k 1 – 3

2. hovor. o. peniaze dávať peniaze do obehu na dosiahnutie zisku

// otočiť sa

1. vykonať kruhovitý pohyb: Zem sa o-í okolo svojej osi za 24 hodín

2. obrátiť sa, zvrtnúť sa: o. sa vo dverách, o-l sa za ňou;
o. sa k niekomu chrbtom i fraz. odvrátiť sa;

nedok. otáčať sa

otáčavý príd.

1. kt. prebieha v kruhu: o. pohyb

2. zariadený na otáčanie, otočný, otáčací: o-é koleso, kreslo, o-é javisko

otáčka -y -čok ž. obrátka: o-y motora, vrtule, počet o-ok

otáčkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu otáčok

otáľať -a nedok. odkladať (rozhodnutie, čin ap.), váhať, okolkovať: dlho o., o. s odpoveďou;
povedať bez o-nia hneď

otázka -y -zok ž.

1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, dopyt: zrozumiteľná, zvedavá, dotieravá o.;
písomná, ústna o. (pri skúške);
odpovedať na o-u, zahrnúť niekoho o-mi;
nadhodiť, nastoliť o-u;
hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo;
lingv.: priama, nepriama o.;
rečnícka o. na kt. sa nečaká odpoveď

2. vec, kt. treba riešiť, (menší) problém: naliehavá o., bytová, finančná, sociálna o., vyriešiť, preskúmať o-u;
je to iba o. času, peňazí časom, peniazmi sa to vyrieši

□ dať, položiť o-u opýtať sa;
obrátiť sa (na niekoho) s o-ou, mať k niekomu o-u, klásť o-u spytovať sa

● to je ešte o. je to neisté;
je to o. života a smrti je to rozhodujúce;

otáznik -a m. interpunkčné znamienko označujúce priamu otázku (napr. prídeš?);

● to je (veľký) o. to je neisté

otázny príd. kniž. neistý, sporný, problematický: výsledok je o.;
je o-e, či ...

otázočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

Otčenáš -a m. zákl. modlitba kresťanov Otče náš

● vedieť niečo ako O. naspamäť;

Otčenášik -a m. zdrob. expr.

otčim -a mn. -ovia m. nevlastný otec

otčina -y ž. kniž. vlasť, domovina

otĺcť otlčie otlčú otĺkol dok.

1. tlčením, údermi poškodiť (na povrchu): o. hrnce;
o. si päste o stôl;
o-ené ovocie

2. tlčením, údermi odraziť; obiť: o. (kladivom) omietku;
o. orechy (palicou)

● expr. o. niekomu niečo o hlavu pripomenúť niečo nepríjemné;

nedok. otĺkať sa, otĺkavať sa

nedok. otĺkať, otĺkavať -a

1. k 1, 2

2. expr. biť, tĺcť: o. deti

// otĺcť sa tlčením sa poškodiť: riad sa rýchlo o-l;

nedok. otŕčať -a

šot -u m. krátka film. al. telev. snímka: reklamný š.

šušot -u m. hovor. expr. šušotanie: podozrivý, tichý š.