Význam slova "klú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

klub -u m. združenie na pestovanie záujmovej činnosti al. spoloč. stykov; spoloč. miestnosť na tento cieľ, klubovňa: k. filatelistov, športový k.;
k. dôchodcov, závodný k.;
chodiť do k-u, interiér k-u;

klubovka -y -viek ž. hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami: kožená k.

klubovky -viek ž. pomn. hovor. zastaráv. násypné stáložiarne kachle na koks

klubovňa -e ž. klubová miestnosť, klub

klubový príd.: k-á miestnosť

kľúč -a m.

1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.

2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.;
→ francúzsky k.

3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.;
botanický k. na určovanie rastlín;
hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove

4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu

5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu

● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;

kľúčenka -y -niek ž. puzdro na kľúče

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľúčik -a m. zdrob.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľuckať nedok. expr.

1. opúšťať hlavu pri driemaní: k. vo foteli, k. nad pletením

2. (o hlave) klesať, padať: hlava mu k-á

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;

kľúčový príd.

1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka;
k-á služba

2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel;
k-á úloha;

kľud, kľudný, správ. pokoj, pokojný

kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;

kľukatiť sa nedok. kľukato sa vinúť, hadiť sa: cesta sa k-í

kľukato prísl.;

kľukatosť -i ž.

kľukatý príd. tvoriaci kľučky, zákruty: k-á čiara;
k. chodník, potok;

kľuknúť si -e -ú -kol dok. kvoknúť si, čupnúť si

kľukový príd.: k. hriadeľ, k. mechanizmus

klus -u m. mierny pravidelný beh

klusať nedok. bežať klusom

klusom prísl. miernym pravidelným behom, klusajúc

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

klások -ska m. zdrob.

klásť kladie kladú nedok.

1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice;
k. oheň zakladať;
k. vajíčka (o živočíchoch)

2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.

□ k. otázky spytovať sa;
k. odpor odporovať;
k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
k. základy niečoho zakladať, budovať;
k. si za cieľ, k. za vzor

● k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
expr. k. niekomu niečo k nohám venovať

// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele

kláštor -a m. spoločný dom rehoľných osôb: založiť k.;
vstúpiť do k-a do rehole

● žiť ako v k-e utiahnuto;

kláštorný, kláštorský príd.: k-á škola, knižnica;
k. život i pren. prísny, utiahnutý

klátik -a m. zdrob.

klátiť -i nedok. knísať, kolísať: k. rukami, nohami

// klátiť sa padať pod ťarchou; knísať sa, kolísať sa: k. sa pod ťažkým bremenom;
hlava sa mu k-i padá

klátivo prísl.

klátivý príd. kt. sa kláti, kolísavý, knísavý: k-á chôdza;

kláves -u/-a m.

1. stláčacia klapka na niekt. hud. nástrojoch slúžiaca na vyvolanie tónu: k-y na klavíri, harmonike, organe

2. podobná súčiastka, ktorej stláčaním sa uvádza stroj do činnosti: k-y písacieho stroja;

klávesnica -e -níc ž. sústava klávesov rozlič. mechanizmov, klaviatúra: k. klavíra;
k. počítača, telegrafného prístroja

klávesový príd.

klčovať nedok. vyrúbavať zo zeme (pne, korene stromov): k. stromy, k. starý les, vinicu

klérus -ru m. hromad. duchovenstvo: vysoký k., katolícky k.

klíček -čka m. zárodok budúcej rastliny (v semene) al. jeho prvý výhonok, klík: obilné k-y, fazuľa vyháňa k-y

klíčiť -i nedok. vyháňať klíčky: zrno k-i, zemiaky k-ia;

klíčivosť -i ž.

klíčivý príd. schopný vyklíčiť: k-é semená, osivo;

klíčny príd.: odb. k-e lístky vyvinuté z klíčkov

klíma -y ž. podnebie: vysokohorská k.;

klíring, pôv. pís. clearing -u m. (angl.) ekon. systém bezhotovostného zúčtovania v zahraničnom obchode započítaním pohľadávok a záväzkov: platiť k-om;

klíringovo prísl.: k. uskutočňovaný platobný styk

klíringový príd.: k. účet, obchod;