Význam slova "kame" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kamea -ey D a L -ei mn. -ey ž. drahokam, šperk s vypuklou rezbou;

kamélia -ie ž. cudzokrajná rastlina s bielymi al. červenými kvetmi pestovaná ako izbový kvet, bot. Camellia

kamelot -a m. pouličný predavač novín a časopisov

kameň -a m.

1. tvrdá hornina al. úlomok z nej, skala: lomový k., potknúť sa o k., tvrdý ako k., hodiť k. do vody

2. opracovaný kus tejto horniny: mlynský, náhrobný k.;
drahé, vzácne k-e drahokamy;
uholný k. i pren. opora;
základný k. i pren. základ;
skúšobný k. na skúšanie drahých kovov i pren. meradlo stavu vecí

3. usadenina podobná kameňu: kotlový k., zubný k., močový, obličkový k.

● k. úrazu príčina ťažkostí;
zmrznúť na k. celkom;
na dohodenie k-om blízko;
mať srdce z k-a byť bezcitný;
odpadol, spadol mu k. zo srdca uľavilo sa mu;
byť medzi → dvoma (mlynskými) k-mi;
padla → kosa na k.;
neostal k. na k-i všetko bolo zničené;
uviazať, zavesiť si k. na krk vziať na seba ťažkú povinnosť;
hodiť po niekom k-om odsúdiť ho;

kamenár -a m. kto obrába kameň;

kamenársky príd.: k-a dielňa;

kamenárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kamenársky odbor

2. kamenársky závod

kamencový príd.

kamenec -nca m.

1. ľadovec, krúpy

2. vo vode rozpustná chem. zlúčenina použ. v garbiarstve, kozmetike, farbiarstve ap.;

kamenica -e -níc ž. kamenná nádoba

kamenie, kamenčie -ia s. hromad. (drobné) kamene: kopa k-ia, cesta vydláždená k-ím

kamenieť -ie -ejú nedok. stávať sa kamenným: soľ k-ie;

kamenina -y ž. tvrdý glazúrovaný ker. materiál použ. v stavebníctve, v chem., potrav., poľnohosp. a umel. priemysle; výrobky z neho;

kameninový príd.: k-á tehla, k. žľab, k-á nádoba, váza

kamenitý, kamenistý príd. obsahujúci kamenie: k-á pôda, cesta, k-é koryto rieky

kamenivo -a s. hromad. odb. zrnitý materiál určený na stav. ciele: prírodné, umelé k.

kamenne, kamenno prísl. k 2, 3: k. pevný;
k. sa tváriť

kamennouhoľný príd. súvisiaci s kamenným uhlím: k-é bane, k-á oblasť

kamenný príd.

1. kt. je (vytvorený) z kameňa: k-á lavička, socha;
archeol. k-á doba v kt. sa vyrábali nástroje z kameňa

2. niečím podobný kameňu: chem. k-á soľ kuchynská;
k-é uhlie čierne;

3. kniž. bezcitný: mať k-é srdce;

kameňolom -u m. miesto na povrchové dobývanie kameňa, lom

kameňoryt -u m. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do litografického kameňa; odtlačok tohto obrazu

kameňorytina -y ž. kameňoryt (odtlačok)

kameňotlač -e ž. litografia

kameový príd.: k-á brošňa

kamera -y -mier ž. prístroj na snímanie obrazu: televízna, filmová k.

kameraman -a m. kto obsluhuje kameru: televízny k.