Význam slova "hrã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hŕ, hŕŕ, hr-hr cit. napodobňuje zvuk padajúcich drobných predmetov: h., sypú sa kamene

● on je taký h. do všetkého reaguje prenáhlene, neuvážene

hráč -a m.

1. účastník nejakej hry: hazardný, falošný h., h. na ihrisku

2. hudobník hrajúci na hud. nástroji: h-i orchestra;

hráčsky príd. i prísl.: h-a vášeň;
h. vyspelý

hrádok -dku m. zdrob.

hrádza -e ž.

1. stavba, násyp na zadržanie vody: ochranná h., voda pretrhla h-u;

2. priekopa: padnúť do h-e

hráškovozelený príd. zelený ako hrášok

hráškový príd.: h-á polievka;
h-á farba zelená ako mladý hrášok;

hrášok -ška/-šku m.

1. zdrob. k hrach

2. čerstvé plody hrachu ako zelenina;

hráštek -a m. zdrob.

opak. hrávať -a

// hrať sa

1. zamestnávať sa hrou, baviť sa, zabávať sa, ihrať sa: h. sa s deťmi, deti sa h-ú, h. sa na schovávačku, h. sa s loptou;
h. sa (v) karty

2. zahrávať sa: h. sa so životom;
s tým sa neh-j to je vážna vec

3. vystupovať v úlohe niekoho, predstierať: h. sa na hrdinu, na pána, na urazeného

4. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, piplať sa: h. sa (dlho) so šitím

● h. sa s ohňom hazardovať;
h. sa so slovami vtipne ich používať al. prekrúcať;
h. sa s niekým ako mačka s myšou zahrávať sa (kruto);

opak. hrávať sa

hrča -e hŕč/hrčí ž.

1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.

2. uzol (v dreve): h-e v doskách

3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e;
h. na priadzi uzlík;
h. cesta

4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e

5. sumec;

hrčať -í -ia nedok.

1. vydávať tupý trasľavý zvuk, hrkotať: motor h-í, budíček h-í

2. expr. prudko tiecť, crčať: voda h-í zo striech

hrčavosť -i ž.

hrčavý príd. hrčovitý: h-á doska, h. strom;

hrčiť sa nedok. expr. tisnúť sa dovedna, zoskupovať sa: deti sa h-ia okolo matky

hrčivý príd. hrčiaci, hrmotajúci: h. zvuk

hrčka -y -čiek ž. zdrob.

hrčkavý príd. hrčkovitý: h-á niť, kaša

hrčkovitý príd. majúci hrčky, hrčkavý: h. povrch

hrčovito prísl.;

hrčovitosť -i ž.

hrčovitý príd. majúci hrče, hrčavý: h-é drevo, h-é žily, prsty;

hríb -a m.

1. jedlá huba s bielou dužinou a obyč. s hnedastým klobúkom, bot. Boletus: h. obyčajný dubák

2. hovor. jedlá huba vôbec: sušené h-y, chodiť na h-y

3. čo má podobu hríba: h. na štopkanie;
atómový h. mrak po atómovom výbuchu

● iron. → starý h.;

hríbik -a m. zdrob.

hríbový príd.: h-á polievka;

hrôza

I. -y hrôz ž.

1. veľký strach, zdesenie, des: zmocnila sa ho h.;
zbledol od h-y

2. strašná vec, hrozné udalosti: h-y vojny

3. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrúza: h. peňazí, ľudí

● expr. (neporiadny ap.,) až, že h. veľmi

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať je hrozné

hrôzostrašne prísl.

hrôzostrašný príd. kniž. strašný, príšerný: h. príbeh;

hrôzovláda -y -lád ž. vláda násilia, teror, krutovláda

hrôzyplný príd. kniž. hrozný, strašný: h. obraz

hrúbka -y -bok ž.

1. rozmer prierezu (telesa): h. stromu, drôtu

2. škol. hrubá chyba (v písanom texte);

hrúbkovo prísl.

hrúbkový príd.;

hrúz -a mn. N a A -y m. drobná sladkovodná ryba, zool. Gobio

hrúza -y hrúz ž. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrôza: h. ľudí, snehu

hrúžiť sa -i nedok. kniž. ponárať sa, noriť sa, potápať sa: h. sa do vĺn;

hrýzť hryzie hryzú nedok.

1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú;
h. si nechty, pery (obyč. v nervozite);
psi, kone sa h-ú

3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie

4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie

● → pes, ktorý breše, neh-ie

// hrýzť sa expr. vadiť sa, hádať sa: h-ú sa pre majetok