Význam slova "en" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ženšenový príd.: ž. krém

ženština -y -tín ž. pejor. žena s negatívnymi (morálnymi) vlastnosťami: hysterická, predajná ž.

zjašený príd.

1. (o zvierati) splašený, pojašený: z. kôň

2. expr. (o človeku) zbavený rozvahy, pojašený, zmätený, bláznivý; svedčiaci o tom: behá ako z.;
z-á tvár;

zjednodušený príd. zbavený (zložitých) jednotlivostí, podrobností: z-á forma, z. pohľad na problém;

zložený príd. skladajúci sa z viacero častí: mat. z. zlomok so zlomkom v čitateli al. menovateli;
lingv. z-é slovo zloženina;
bot. z-é kvetenstvo

zmučený príd. expr. utrápený, strápený, umorený; svedčiaci o trápení: z. človek;
z-á tvár, z-é oči;

zničený príd.

1. kt. bol vystavený ničeniu, spustošený: z. dom, z-á úroda

2. expr. duševne, telesne podlomený, utrápený, zmorený: vyčerpaná, z-á žena;
má z-é pľúca, nervy;

znížený príd.

1. (vzhľadom na okolie) nižšie položený: z. terén

2. menší, zmenšený (čo sa týka rozsahu, miery): z-é ceny

3. hud. z. tón o poltón nižší ako zákl. tón, op. zvýšený

zospoločenštiť -šť/-i! dok. urobiť vlastníctvom celej spoločnosti: z. kultúrne dedičstvo;

nedok. zospoločenšťovať

zoženštene prísl.: vyzerať z.;

zoženštenosť -i ž.

zoženštený príd. pejor. (o mužovi) kt. má vlastnosti typické pre ženy: z. mladík;

zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;

zúžený príd.

1. zmenšený v šírke: z-á cesta, z. kabát

2. zmenšený v rozsahu, počte: z. pohľad na udalosti, z-á právomoc, z. výber;

zveličený príd. neprimerane zväčšený, nadnesený, prehnaný, prepiaty: z-é zásluhy, nároky, slová, správy;
lingv. z-é podstatné meno (napr. chlapisko);

zvlčený príd. expr. kt. sa zvlčil, zdivený, zvrhlý, neľudský; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á morálka;

zvýšený príd.

1. (vzhľadom na okolie) vyššie položený, vyvýšený: z-é stanovište, z-é prízemie

2. väčší, zväčšený (vzhľadom na rozsah, množstvo, mieru ap.): z. záujem, prídel, z-á pozornosť;
z. plat;
dieťa má z-ú teplotu vyššiu ako 37 °C

3. (o hlase, zvuku) vyšší (význ. 4), dôrazný: povedať z-ým hlasom;
hud. z. tón o poltón vyšší ako zákl. tón

zženštilo prísl.;

zženštilosť -i ž.

zženštilý príd. kniž. pejor. zoženštený: z. chlapec;
z-é správanie;