Význam slova "druž" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

družba¹ -u mn. -ovia m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobnom obrade ap.: ísť za d-u

družba² -y -žieb ž.

1. priateľstvo: pripijeme si na našu d-u

2. prospešné prac. a spoloč. styky inštitúcií, orgánov ap.; dohoda o nich: d. medzi školou a závodom

□ mať d-u s niekým;

družďať -í -ia nedok. expr. praskať, prašťať: konáriky d-ia pod nohami

druzg cit. napodobňuje zvuk pri lámaní, buchnutí ap.: konár pod ťarchou d.!

drúzgať -a nedok. expr.

1. násilím s praskotom lámať: d. ľad kladivom

2. i drúzgať sa s praskotom sa lámať: konáre d-li pod kolesami;
sklo sa d-lo na kameňoch

3. udierať, búchať, tĺcť: d-l päsťou o stôl

4. s praskotom, buchotom padať: fľaše, taniere d-li na dlážku;

dok. k 2 – 4 druzgnúť -e -ú -gol

druzgot -u m. expr. drúzganie, praskot: bolo počuť silný d.

družica -e -žíc ž.

1. deva v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom ap. obrade

2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa, obežnica, satelit: umelá d. Zeme;

družička -y -čiek ž.

1. zdrob. k družica

2. družica (význ. 1)

družina -y -žín ž.

1. sprievod, suita: kniežacia d.

2. (organizovaná) skupina ľudí spätých spoločnou prácou, záujmami ap.: Štúrova d., svadobná d.

3. (školská) d. inštitúcia pri zákl. školách poskytujúca deťom starostlivosť v čase mimo vyučovania; jej budova: dať dieťa do d-y

družinár -a m. hovor.

1. žiak chodiaci do škol. družiny

2. učiteľ v škol. družine;

družinárka -y -rok ž.;

družinársky príd.: d-e deti

družiť sa nedok. kniž.

1. pridávať sa ako ďalší člen, pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k vedúcej osobnosti sa d-í generácia básnikov

2. spájať sa, zjednocovať sa: cit sa uňho d-í s rozumom

3. zoskupovať sa, zhromažďovať sa: študenti sa d-ia okolo svojho učiteľa

družka -y -žiek ž.

družne prísl.;

družnosť -i ž.

družný príd. priateľský, kamarátsky: d. človek, d-é posedenie;

družobník -a mn. -ci m. hovor. družobný partner: d-i z partnerského mesta

družobný príd. k 2: d. ústav;
d. večer

družstevne prísl.: d. hospodáriť

družstevníčka -y -čok ž.;

družstevnícky príd.: d-e pozemky ktorých užívatelia sú družstevníci

družstevníctvo -a s. družstevné hnutie, družstevná činnosť;

družstevník -a mn. -ci m. člen družstva; člen býv. jednotného roľníckeho družstva;

družstevný príd. k 1: d-é hnutie, d-é hospodárenie, d. byt;

družstvo -a -tiev s.

1. dobrovoľná organizácia na spoločnú činnosť, najmä ekon.: poľnohospodárske d., skr. PD;
poľnohospodársko-výrobné d.;
(prv) jednotné roľnícke d.;
bytové d., spotrebné d.;
d. invalidov

2. organizovaná jednotka, skupina (v športe, v boji ap.): volejbalové d.;
d. parašutistiek;
vojenské d. najmenšia voj. organizačná jednotka;

súdružka -y -žiek ž.;

súdružskosť -i ž., súdružstvo -a s. súdružský vzťah

súdružský príd.: s-é vzťahy kolektívne;

súdružsky prísl.;