Význam slova "diaã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

diaľ -e ž. poet. diaľka (význ. 1, 2): pozerať do d-e

diaľava -y -ľav ž. veľká diaľka: nekonečná d.;
zmiznúť v d-e

diaľka -y -ľok ž.

1. veľká vzdialenosť, op. blízkosť: pozerať z d-y;
skok do d-y;
adopcia na d-u forma materiálnej pomoci deťom žijúcim v núdzi; osvojenie dieťaťa takýmto spôsobom

2. ďaleký kraj: odísť do d-y;
túžba po d-ach;

diaľkar -a m.

1. pretekár v skoku do diaľky

2. hovor. kto študuje popri zamestnaní

3. hovor. vodič na diaľkových tratiach;

diaľkarka -y -riek ž.;

diaľkarský príd.: d-á disciplína

diaľkovo, diaľkove prísl.: d. študovať externe

diaľkový príd. k 1: d-á doprava na väčšie vzdialenosti;
d-é letectvo;
d-é vedenie (elektr. prúdu);
d-é štúdium popri zamestnaní;
d-é svetlá (na motor. vozidle);

diaľnica -e -nic ž. autostráda;

diaľnicový, diaľničný príd.: d. úsek;
d-čná nálepka nálepka potvrdzujúca zaplatenie poplatku za používanie diaľnic

diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa

● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade

encyklopédia -ie ž. náučné dielo obsahujúce súhrn poznatkov z 1 al. zo všetkých odborov, náučný slovník: E. Slovenska;

komédia -ie ž.

1. dram. útvar s humorným zameraním, veselohra: moliérovská k., hudobná, filmová k.

2. pejor. nápadné správanie; predstieranie niečoho: zahrať k-iu na verejnosti;
čo má znamenať tá k.?

□ robiť, vystrájať k-ie a) afektovať b) byť samopašný, žartovať

● robiť k-ie s niekým, s niečím zveličovať, prepínať (starostlivosť ap.);

logopédia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa poruchami reči a výslovnosti; náprava týchto porúch;

melódia -ie ž.

1. ucelený, obyč. rytmicky usporiadaný rad tónov, nápev: jednoduchá, ľudová m., m. z opery;
lingv. výškový pohyb hlasu: m. reči, verša

2. spev, pieseň: tanečné, vtačie m-ie;

ortopédia -ie ž. odbor medicíny zaoberajúci sa chorobami pohybových ústrojov;

paródia -ie ž. posmešné, komické zmenenie obsahu umel. diela pri zachovaní pôv. formy;

prozódia -ie ž.

1. náuka o zvukovej stavbe verša

2. súbor jazykových zvukových vlastností, o kt. sa opiera veršový systém;

rapsódia -ie ž.

1. lit. lyrická báseň vznešeného obsahu; pôv. starogréc. bohatiersky spev

2. hud. skladba voľnej formy a dram. obsahu;

štúdia -ie ž.

1. odb., ved. článok, práca: teoretická, analytická š.

2. výtvar. práca ako príprava na väčšie konečné dielo: š. hlavy, portrétová š.

tragédia -ie ž.

1. dram. útvar končiaci sa obyč. pádom hlavného hrdinu, trúchlohra: antické t-ie

2. nešťastie (význ. 1), pohroma, katastrofa: národná, rodinná t., stala sa t.;
hovor. expr. netreba z toho (hneď) robiť t-iu netreba zveličovať dosah niečoho

3. črta tragickosti, tragika: t. generácie;

tragikomédia -ie ž.

1. dram. útvar s tragickými a súčasne aj komickými prvkami;

2. hovor. udalosť takéhoto rázu;