Význam slova "chodiã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chodiť nedok.

1. (o človeku) pohybovať sa robením krokov, kráčať, ísť: ch. pomaly, rýchlo, pešo, ch. po tráve, ch. po rukách;
dieťa sa učí ch.;
ch. o palici;
ch. hore-dolu bez cieľa;
ch. po prstoch, po špičkách i pren. opatrne;
ch. niekomu v pätách sledovať niekoho

2. (pravidelne) dochádzať s určitým cieľom, navštevovať: ch. do školy, do práce, na zábavy;
ch. po mlieko;
ch. na ryby, na huby;
ch. na pivo;
ch. po svete cestovať;
ch. medzi ľudí do spoločnosti

3. zo záujmu vyhľadávať: ch. po hradoch, za dievčatami

4. hovor. (pravidelne) obchádzať za určitým cieľom: ch. po lekároch, po úradoch

5. mať známosť: ch. s dievčaťom, ch-ia spolu už druhý rok

6. (o veciach) byť v činnosti, pohybovať sa, premávať: autá ch-ia rýchlo

7. (o zásielkach) (pravidelne) prichádzať, dochádzať: noviny mu ch-ia ráno, pošta ch-í na obed

8. (o človeku) byť, bývať v nejakom stave: ch. smutný, zamračený

9. (o človeku) byť nejako oblečený: ch. bez kabáta, v košeli, bosý;
ch. dobre oblečený;
ch. v čiernom a) nosiť čierne šaty b) mať smútok

● ch. ako slepý, ako vo sne nič si nevšímať;
ch. ako hodinky presne;
tak to (na svete) ch-í tak to býva, stáva sa, je zvykom;
expr. → duša ch-í doňho spávať;
ch. okolo niečoho ako mačka okolo horúcej kaše nejsť priamo na vec, okolkovať;
ch. s → bubnom na zajace;
expr. ch. niekomu po hlave veľa si voči niekomu dovoľovať;
ch. s otvorenými očami všetko si všímať;
vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom;
ch. poza školu zanedbávať vyučovanie;
nešťastie nech-í po horách, ale po ľuďoch;