Význam slova "cap" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 29 výsledkov (1 strana)
-
cap1 -a mn. N a A -y m. samec kozy: skáče, smrdí ako c.;
● expr. urobiť, spraviť c-a záhradníkom, pustiť si c-a do záhrady zveriť niečo nespoľahlivému človeku;
expr. streliť c-a povedať, urobiť hlúposť;cap2, cáp cit. naznač. pád, úder: obálka c. na zem;
c. ho po chrbte -
čap2 cit.
1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri páde, údere: dozretá hruška č. na zem
2. naznačuje náhle chytenie: č. ho za ruku
čap1 -u m.
1. drevená zátka do suda: vyraziť č.
2. kovový záves na dverách, na bráne, pánt: č-y na dverách vŕzgajú
3. tech. časť osi, hriadeľa otáčajúca sa v ložisku: kolesá sa ponorili do blata po č-y;
kľukový č.4. lek. č. (na mandliach) hnisavé ložisko;
-
cápať -e -u nedok. expr.
1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku
2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon
4. padať: guľky c-u do kaluže
-
čapatý príd. expr.
1. nízky a široký, ploský: č. nos
2. čaptavý;
č-é nohy -
capí príd.: c. zápach;
-
čapička -y -čiek ž. zdrob.
-
čapík -a m.
1. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček
2. čo tvarom pripomína čapík: farm. liečivo upravené na vkladanie do teles. dutín;
záhr. zrezaný výhonok -
capina -y ž.
1. capie mäso
2. capia koža
-
capisko -a -písk s. i m. zvel.
-
čapiť nedok. expr.
-
capkať nedok. expr.
-
čapkať nedok. expr.
1. čľapkať (význ. 1), špliechať: dážď č-á na strechu
2. máčať (dlaňou, prstami ap.): č. si oči odvarom
3. tľapkať; plieskať, tlieskať: č. dieťa po rukách;
dupká a č-á od radosti -
capko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.;
-
dok. capnúť -e -ú -pol, k 1, 2, 5 i capiť
-
čapnúť -e -ú -pol dok. expr.
1. (prudko) udrieť, tľapnúť, čapiť: č-la ho po ruke; č-ni mu jednu!
2. chytiť, lapiť: č-la ho policajná hliadka
-
čapovať nedok.
1. nalievať, točiť: č. pivo, víno
2. tech. spájať čapmi
-
čapový príd.: tech. č-á skrutka
-
capriccio [kapriččo] -ia s. (tal.) hud. skladba rozmarného rázu
-
čapta -y čiapt ž. expr.
1. čaptavá noha
2. čaptaňa
-
čaptaňa -e ž. čaptavá žena, dievka
-
čaptať -ce -cú nedok. expr. nemotorne, ťarbavo chodiť, ísť, šmatlať, zakášať: č-l na pravú nohu
-
čaptavo prísl.: č. chodiť
II. čaptavý m. čaptajúci človek
-
čaptavý
-
čaptoš -a m. expr. čaptavý človek