Synonymá slova "cap" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 97 výsledkov (1 strana)

  • bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bumpác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnostirachtresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromucapcáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážkečapčapsčľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočkuchľuschľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

    p. aj buch, švác, prask

    2. p. ach 1


    cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pacbac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičkeťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťapcup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zemplesktlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci


    cáp p. bác 1


    čap1 1. p. zátka 2. p. pánt 1, záves 2


    čap2 1. p. chmat 2. p. bác 1 3. p. čľap 1, kvap


    čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľapsčľupčľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vodečapčaps: čap, čaps do blatašpľachšplech: špľach, šplech mu vodu za golierchľuschľustchrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi očičvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate

    2. p. bác 1


    chmat naznačuje rýchle, náhle uchopenie, chmatnutie • chňapchvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice; mačka chňap, chmat po myšidrapslapsčap: rozbehol sa za ním a draps, laps ho za kabát; otec čap syna za plece


    kvap napodobňuje kvapkanie vody al. tekutiny • klapčapčľap: dážď kvapkal na obločnú rímsu: kvap, kvap, klap, klap, čap, čap


    pánt 1. kovové zariadenia, obyč. páky, na ktorých sú zavesené pohyblivé predmety • závesčap: vybrať dvere z pántov, zo závesov, z čapov

    2. vodorovná žŕdka v kuríne • bidlo: kohút vyletel na pánt, na bidlohambálokhambalok: sliepky sedia na hambálku, na hambalku


    zátka predmet valčekovitého tvaru na uzavieranie otvorov fliaš al. nádob naplnených istým obsahom: zapchať zátkou fľašu vína; fľaštička so sklenou zátkouhovor. špunt: vytiahnuť zo suda špunthovor.: štopeľštupeľ: korkový štopeľ, štupeľčap (drevená zátka do suda): vyraziť čap


    záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť závesopona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponuzáclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclonydrapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)

    p. aj zástena

    2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesovpánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántovčap: čapy na dverách vŕzgajú

    3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesompríves: obytný príveskaravan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmihovor. vlečka


    cap-cap p. cupi-dupi


    cupi-dupi napodobňuje opakujúci sa zvuk pri mlátení cepmi, pri (zrýchlenej) chôdzi a pod. • cupi-lupicupi-cupicupi-rupi, pís. i cupy-dupy, cupy-lupy, cupy-rupyzried. cupu-rupu: pochytili cepy a už bolo počuť iba cupi-dupi, cupi-lupicap-capcup-cupťap-ťap: cap-cap, cup-cup, bosé nôžky cupkali po holej dlážke


    mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladíkchlapecšuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakultyhovor. parobokhovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabajcabancagaňcapajcorgoňexpr. šuhajecpoet. šuhajinazastaráv.: čeľadníkchasníkobyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako levkniž. al. expr. mladoňkniž. zastar.: mladec (Timrava)mladoch (Vajanský)


    capart p. útržok 1


    útržok 1. odtrhnutý kus niečoho: útržok papierazdrap (odtrhnutý neforemný kus): zdrap látkyexpr.: franforecfranfor: roztrhať niečo na franforceexpr.: strapecstrap: zo šiat zostali iba strapceexpr.: cafrangcamforeccapart

    2. p. úryvok, zlomok 2, časť


    trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykaťšklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v okunár.: škubať (Smrek, Rázus)skubať (Kukučín)expr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovať: drme, drmoce ho za kabátsekať: posmešne seká rukami, plecomexpr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťhegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkoupotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

    p. aj mykať, triasť

    2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošitnár.: rusaťruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzydriapať: driape mäso z koristi, kožu z tváreexpr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod rukuexpr. capartiť (na kusy) • roztrhávaťpretrhávaťpretŕhaťspretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nitedrať (nosením): derie pančuchy, šaty

    3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhaťvytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasyvyšklbávaťšklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perielek. extrahovať (zuby)

    4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhaťstrhávaťstrhúvaťexpr.: kmásaťrafaťšklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromudriapaťexpr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

    5. p. oberať 1


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sazapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blateexpr.: čvachtať sapľačkať sašmochtať samiesiť samiagať samarasiť sapoet.: bŕdnuťbŕsť (Hviezdoslav)cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sakrôchňať sa: krôchať sa hromadami snehupredierať sa (cez hustý porast)


    cápať 1. p. biť 1, 2 2. p. hádzať 1 3. p. brodiť (sa)


    hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

    p. aj sádzať 1

    2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


    padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

    porov. aj spadnúť 1

    2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

    3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

    4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

    5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


    šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

    2. p. ísť 1


    vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľouexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zemexpr.: prášiťšibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať bleskyzahadzovaťodhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zemmetaťvmietaťmiesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tvárenár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

    2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1


    čapatý 1. p. ploský 2. p. čaptavý; chromý 1


    čaptavý ktorý zle, nemotorne, neprirodzene chodí (o človeku al. zvierati); ktorý je deformovaný al. inak postihnutý (o nohe); svedčiaci o tom • krivonohýexpr. krivý (o nohe) • expr.: čambľavýčapatýšmatlavý: čaptavá, krivonohá, čambľavá žena; čaptavá, čapatá, šmatlavá noha, chôdzanár. šantavý: šantavá jalovica

    p. aj chromý 1


    chromý 1. ktorý má chorú, poškodenú dolnú končatinu; ktorý kríva, ťažko, nemotorne sa pohybuje • krivý: chromý, postrelený pes; chromý, krivý vojnový veteránkrivkavý (trochu krívajúci): krivkavý starecnapádajúci: napádajúci na pravú nohuzakášavý (oblúkovitý, ako pri kosení; o pohybe al. o človeku, ktorý sa takto pohybuje): zakášavý mrzák, zakášavá chôdzapejor.: čaptavýčapatýčambľavýšmatlavý (neprirodzene chodiaci, s deformovanými chodidlami; svedčiaci o tom): čaptavý, čapatý mládenec; čambľavé, šmatlavé nohyexpr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

    2. p. ochrnutý 1


    ploský ktorý má malú hrúbku (získanú obyč. stlačením); málo prehĺbený al. vydutý • plochýplochatýplochastý: ploské, ploché riečne kameneploskatý: ploská, ploskatá fľašadiskovitý (plochý a okrúhly, podobný disku): ploský, diskovitý útvarsploštenýexpr.: stľapčenýstľapkanýstľapkavenýpritľapčený: mať sploštený, pritľapčený nos; vytiahol z aktovky úplne sploštený, stľapčený, pritľapčený klobúkexpr.: rozcapenýrozčapenýrozčapnutýrozčapírenýrozčľapnutýrozčľapenýroztľapčenýroztľapkanýrozpleštený (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nostľapkavý: tľapkavý koláčexpr.: čapatýčľapatýťapatýťapkavýtľapkýtľapkastýnár. šľapkavýslang. splacírovaný


    cápavý p. neobratný, ťarbavý 1


    neobratný ktorý nemá dostačujúcu obratnosť v pohyboch al. v konaní; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. obratný) • neohybnýnepružný: neobratný, neohybný cvičenec; mať neohybné, nepružné kosti; byť nepružný v obchodovaníexpr. drevený: byť drevený vo vyjadrovanínešikovnýnemotorný (op. šikovný): vystrúhal neobratnú, nešikovnú poklonu; nešikovný, nemotorný predavač; nemotorné výhovorky (op. vynachádzavé) • ťarbavýexpr. cápavý (bez potrebného tempa, bez pohotovosti; op. rýchly, pohotový): neobratná, ťarbavá, cápavá chôdza dieťaťaťažkopádny (neobratný v myslení): dávať ťažkopádne odpovede (op. pohotové) • nedvižný (neobratný v konaní, rozhodovaní): nedvižný manažmentneuhladenýexpr. hranatý (bez ladnosti, bez kultivovaného, hladkého plynutia): hranaté pohyby tanečníka; neuhladený, hranatý spôsob vyjednávanianezručný (obyč. ak ide o malú skúsenosť): nezručný kosecexpr.: galbavýkyptavýgrambľavýkľavý (obyč. čo sa týka ručne vykonávaných pracovných úkonov): galbavý, kyptavý pomocník; grambľavá, kľavá kuchárkahovor. expr.: neohrabanýneokresanýneotesanýneogabaný (v spoločnosti; op. uhladený): má neohrabané, neokresané vystupovanie; neotesané, neogabané správanieneumelýpren. ťažký (málo vycvičený, vyškolený; svedčiaci o tom): list napísaný neumelou, ťažkou rukou

    p. aj nešikovný


    ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti • nešikovnýťažkopádnyexpr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojomnemotornýneobratnýexpr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanechranatýneuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohybypomalýexpr.: šuchtavýcápavý (obyč. o chôdzi) • hovor. expr.: neohrabanýneogabanýťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapcaexpr. hromotĺcky

    2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko al. pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom • ťažkopádnypomalýnepružný (v myslení) • kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľnechápavýnedôvtipnýnedômyselnýnevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipnýtupýexpr. tupohlavýhovor. pejor. ťuťmáckyexpr. zried. ťuťmavý

    p. aj hlúpy

    3. p. kostrbatý 2, nedokonalý


    čapcovať p. zauškovať


    plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskaťtlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčomšľahaťlupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkomexpr. lipkať: vo vetre lipká zástava

    2. udierať dlaňou • fliaskaťflieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlavafackaťzauškovaťexpr.: čapcovaťoflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanieexpr.: ťapkaťťapaťtľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krkunár. fácať

    3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotaťšpliechaťšpľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člnečliapaťčľapotaťčľapkaťčliapkaťčapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokovtlieskať

    4. p. hádzať 1 5. p. tárať


    zauškovať biť rukou po tvári, dávať niekomu zauchá • hovor.: fackaťfackovať: surovo chlapca zauškoval, fack(ov)alexpr.: oflinkovaťčapcovať: oflinkovať, čapcovať niekoho hlava-nehlavaexpr.: fliaskaťflieskaťplieskať (po tvári) • nár. fácaťhovor. expr.: zavesiťvylepiť (dok.): Takú ti zavesím!


    čapica p. čiapka


    čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapicabaretkabaretzastar.: rádiovkarádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišakzastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)


    čapík anat. výbežok mäkkého podnebia • jazýčekodb. uvulaexpr.: dzindzík


    capina 1. capí zápach • capovina: v chlieve páchne capina, capovina

    2. p. sprostosť 2


    sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostotahlúposť: ľudská sprostosť, hlúposťtuposť: mozgová tuposťobmedzenosťzadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosťexpr. zadebnenosťslabomyseľnosťdebilitadebilnosťkreténstvoinfantilnosťoslab.: nerozumnerozumnosťkniž. stupídnosťzried. hlúpota (Hviezdoslav)hlupstvo (F. Hečko)subšt. blbosť

    2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozumnerozumnosťhlúposťsprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostotynerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnostipochabosťbláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvamiexpr.: debilitadebilnosťhovor. expr.: somárčinasomárstvosomarinavolovinakoninakravinacapinapejor. hovädzinasubšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina

    p. aj táranina

    3. p. daromnica 1


    táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraninyexpr. táračkavýmysel: neverí jeho táračkám, výmyslomexpr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvaťexpr.: povedačkatresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-pleskybľabotexpr.: sprostosťhlúposťsprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostotyexpr.: debilitadebilnosťexpr. zried. trepaninahovor. pletka: špinavé pletkyhovor. expr.: somárčinasomárstvosomarinavolovinakoninakravinacapinazastar. blúznina (Laskomerský)nár.: ľabdaninaľaptpejor. hovädzinahovor. pejor. gebuzinahrub. drístsubšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina


    čapiť 1. p. udrieť 1 2. p. hodiť


    hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


    plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

    2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

    p. aj udrieť 1

    3. p. hodiť


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    capiť, capnúť 1. p. udrieť 1, plesnúť 1, 2 2. p. hodiť 3. p. spadnúť 1


    capkať 1. p. tľapkať 1 2. p. drobčiť, cupotať 2


    cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

    2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiťcupkaťťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupkáexpr.: capkaťciepkaťťupkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťstupkaťbežkaťdipkaťlupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohaminár. cupajdovať (Šoltésová)nár.: drmoliťdrboliťdzepkaťďubkať (Kálal)


    drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkaťcupotaťťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníkuexpr.: capkaťciepkaťťupkaťtľapkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťdipkaťďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohamiexpr.: stupkaťbežkaťlupkať: dievčatko bežkalo po kobercinár.: drboliťcupajdovať (Šoltésová)


    dupať 1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk • dupotať: kone dupali, dupotali po dlažbevydupávaťvydupkávaťpodupávaťpodupkávať (chvíľami): podupával v čakárniexpr.: dupkaťdupčiťcupkaťcupotaťcapkaťlupkať (s malou intenzitou): deti dupkali, cupotali po izbeexpr. dubasiť (dupať pri tanci) • nár. expr.: dupancovaťdupsiť

    2. p. šliapať 1


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    tľapkať 1. dlaňou zľahka udierať po niečom • expr.: ťapkaťcapkaťčapkať: tľapká, ťapká psíka po brušku; capká ho po rukepotľapkávaťexpr.: poťapkávaťpoklepkávať (jemne, viac ráz): dôverne potľapkával, poklepkával známeho po pleci; dieťa sa poťapkávalo po bruchuplieskaťpoplieskavať (silnejším úderom dlane): od radosti sa plieska po stehnáchexpr. obťapkávať (z viacerých strán, viac ráz): kupujúci obťapkávali tovar

    2. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia a pod.) • tlieskať: diváci nadšene tľapkajú, tlieskajúexpr.: ťapkaťčapkaťťapotať: ťapká, ťapoce drobnými rúčkami, čapká si do taktuaplaudovať (nadšene) • det. ťapuškať

    3. p. drobčiť


    čapkať 1. p. kvapkať 1, čľapkať 1 2. p. tlieskať 1 3. p. tľapkať 1, 2, plieskať 3


    čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkaťčľapotaťčliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľašiexpr.: špľachtaťšplechtaťšpliechaťšpľachotaťšplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliechaexpr.: čapkaťčľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážďexpr.: čvachtaťčvrkaťčvŕkaťločkaťlologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

    2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo sebafŕkaťfŕskaťfrckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕskaexpr.: rozčľapkávaťrozčapkávaťčrpkaťrozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievkušpliechaťvyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

    3. p. vlhčiť


    kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krvkvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zemodkvapkávaťpokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva vodaslziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzíexpr.: čľapkaťčliapkaťčľapčaťčapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblokcrkaťcŕkaťcvrkaťcvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mliekaexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťhovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár

    2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa


    tlieskať 1. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, radosti a pod.) • tľapkať: diváci hercovi dlho tlieskali, tľapkaliaplaudovať (nadšene vyjadrovať uznanie, súhlas): poslucháči prednášateľovi aplaudovaliexpr.: ťapkaťčapkaťťapotaťdet. ťapuškať

    2. p. plieskať 1, 3


    buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

    2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


    cvrknúť expr. naliať malé množstvo • expr.: crknúťčrpnúť: cvrkni, črpni mi trocha mlieka do kávyexpr.: čapnúťčľapnúťuliať: čapne, uleje mu trocha vína do pohára


    čapnúť 1. p. udrieť 1, plesnúť 2 2. p. chytiť 2 3. p. cvrknúť 4. p. hodiť


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieťuzatvoriťuzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaňzamknúťuzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvkyzahasprovaťzahaspriťhovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vrátazaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnicezried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovalaexpr.: zaplesnúťzaplesknúťzapleštiťzatresnúťzatresknúťzacapiťzačapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere)hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmyklazabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosomzacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožíkhovor. zaklopiťhovor. expr.: zachlopiťzachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brányexpr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnousklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písankusklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnikprivrieťpriprieťpribuchnúťhovor. expr.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiťpriplesnúťpriplesknúťpricapiťpričapiťpriraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnákpozatváraťpozavieraťpouzavieraťpouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

    2. dať do väzenia • uväzniťzavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva rokyhovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzliexpr.: chlopnúťčapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatváraťpozavieraťpozatýkať (postupne, viacero osôb)

    3. p. skryť 1 4. p. zrušiť


    čapovať p. točiť 1


    liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadkyvlievaťnalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárovvylievaťvypúšťaťzlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievkuprelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliašcediť (cez cedidlo): cedila polievkučapovať (čapom): čapovali pivo do pohárovexpr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

    2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievaťzlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

    3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deňexpr.: cediťcediť sa: cedí ako z krhlyhovor. expr.: pľušťaťšústať: začalo pľušťať, šústať na mestonár.: ridať sacechtiť sa


    nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby • vlievaťliať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárovcediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierovčapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárovexpr.: cvrkaťčrpkaťcŕkať (nalievať malé množstvo)


    točiť 1. uvoľnením záveru nechať tiecť • čapovať: točí, čapuje pivomeraťnalievať (liehoviny): víno meria, nalieva zo sudahovor. šenkovať: krčmár šenkuje víno

    2. p. krútiť 1, 2 3. p. sústružiť 4. p. nakrúcať


    capovina p. capina 1


    čaps 1. p. bác 1 2. p. čľap 1


    čaptaňa expr. žena, ktorá nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptačambľaňašmatlaňa


    noha jedna z končatín živých tvorov, pomocou ktorej sa pohybujú, stoja: dieťa už stojí na nohách; kôň má štyri nohyexpr. hnát: povystierať si hnátyexpr. laba: Umy si tie laby!expr. čapta (čaptavá noha) • pejor.: čongáľčungáľ (dlhá noha) • pejor. čunga (Hviezdoslav)


    čapták p. čaptáň


    čaptáň expr. človek, ktorý nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptoščaptákšmatliakšmatloščambľoššmatlavýčambľavý


    čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlaťšmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlaťzried. čaptať sazakášaťzahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzovalkrívaťexpr. chrámať (napádať na jednu nohu)


    krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohunár. napadúvaťzried. chrámať: chráme na jednu nohuexpr. krivkaťpokrivkávaťpokrivovaťpokrivkovaťexpr.: pochromkávaťbadkaťnár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domuzakášaťzahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohouexpr.: čaptaťšmatlaťšmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať


    čaptoš p. čaptáň


    čapurda p. čiapka


Pozri výraz CAP v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV