Význam slova "špu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 45 výsledkov (1 strana)
-
spuchnúť -e -ú -chol dok. napuchnúť, opuchnúť: s-la mu tvár;
s-té oči -
spucovať dok. subšt.
1. vyhrešiť: s-jú ho, že to neurobil
-
špúliť -i -ľ! nedok. zaokrúhľovať a vysúvať pery dopredu: š. ústa
// špúliť sa zaokrúhľovať sa a pritom sa vysúvať dopredu (o ústach, perách)
-
špunt -u m. neživ. hovor. zátka: vytiahnuť zo suda š.;
špunt -a mn. -i m. živ. expr. malé dieťa al. malý človek: šesťročný š.
-
spupne prísl.;
-
spupnosť -i ž.
-
spupný príd. kniž. veľmi pyšný, nadutý, povýšený, arogantný; svedčiaci o tom: s. človek, víťaz;
s-é správanie, s. smiech; -
spurne prísl.;
-
spurnosť -i ž.
-
spurný príd. kt. sa stavia na odpor, vzdorovitý, priečny; svedčiaci o vzdorovitosti: s-é dieťa;
s. pohľad, s-é správanie; -
špurt -u m. zvýšenie rýchlosti na konci istého úseku (cyklistických) pretekov: bodovací š.
-
špurtovať nedok. bežať, ísť špurtom: š. na bicykli, š. do cieľa
-
spúšť2 -e ž. kniž. spustošenie, skaza, pohroma: víchrica spôsobila s.
spúšť1 -e ž. mechanizmus, ktorým sa niečo uvádza do činnosti: s. revolvera, stisnúť, stlačiť s. (na zbrani, fot. aparáte);
-
spust -u m. otočenie kľúča v zámke, západ (význ. 5): zamknúť dvere na dva s-y
-
spúšťač -a m. tech. mechanizmus na spúšťanie strojov, motorov ap., štartér: riadiaci s.
-
spúšťací príd.
1. určený na spúšťanie (stroja ap.): s. mechanizmus
2. zariadený na spúšťanie: s. most padací
-
spúšťadlo -a -diel s. žľab na spúšťanie dreva
-
nedok. spúšťať -a
// spustiť sa
1. pohnúť sa, dostať sa nižšie (vlastnou váhou): s. sa zo stromu, na lyžiach, lietadlo sa s-lo (nižšie);
s. sa do doliny zísť;
s. sa na kolená;2. začať padať, tiecť ap., pustiť sa: s-l sa dážď
3. hovor. spoľahnúť sa, znechať sa: vo všetkom sa s-í na mňa
4. vzdať sa (význ. 2), zanechať, opustiť, zriecť sa: s-l sa roboty, nes. sa svojich zásad
5. hovor. (mravne) upadnúť, klesnúť: chlapec sa v zlej spoločnosti s-l;
-
nedok. spúšťať sa
-
spustiť -sť/-i! dok.
1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo a obyč. usmerniť tento pohyb: s. oponu, kotvu, s-ené závory, s. nohy (z postele);
pes s-l chvost ovesil;
s. nohavice čiastočne stiahnuť;
geom. s. kolmicu na priamku2. dať unášať (prúdom ap.), pustiť: s. loď na vodu
3. uviesť do chodu: s. motor;
s. výrobu začať;
s. streľbu;
s. kohútik na zbrani spôsobiť výstrel4. hovor. začať nejakú činnosť (hovoriť, hrať ap.), dať sa do niečoho: s. krik, nárek, hudobníci s-li (tuš);
rečník s-l začal hovoriť;
s-la naňho začala ho hrešiť5. pri jednaní zľaviť (z ceny): s-l mu 100 korún;
● nes. z očí, nes. oči, oka, pohľad z niekoho, niečoho a) uprene pozerať na niekoho, niečo b) sledovať, pozorovať;
(ne)s. zo zreteľa niečo (ne)prestať sledovať; -
spustnúť -e -ú -tol dok.
1. stať sa pustým, osirieť: námestie s-lo
2. stať sa zanedbaným, upadnúť: gazdovstvo s-lo
3. telesne i mravne upadnúť, spustiť sa: chlapec bez výchovy s-l
-
spustnuto prísl.;
-
spustnutosť -i ž.
-
spustnutý príd.
1. prázdny (význ. 1), pustý: s-é polia
2. zanedbaný, ošarpaný, upadnutý: s. dom, s-á záhrada
3. (o zovňajšku a mravoch človeka) nedbajúci o seba, zanedbaný: s. opilec;
-
spustošiť dok. pustošením zničiť: vojna s-la krajinu, požiar s-l horu;
s-ené mestá -
spúšťový príd.
-
spútať -a, sputnať -á dok.
1. dať do pút, poviazať: s. ruky, s. zlodeja, s. koňa povrazmi;
2. kniž. pripútať (význ. 2), spojiť: sú s-ní láskou, príbuzenstvom
3. kniž. ovládnuť (význ. 1, 2), skrotiť: s. živly, fantáziu;
-
nedok. spútavať -a, sputnávať -a
-
sputnik -a m. (rus.) sov. umelá družica Zeme
-
hlúpučko prísl.
-
hlúpučký príd. zjemn. hlúpy;
-
mišpuľa -e -púľ ž.
-
nedok. našpuľovať
-
puč -u m. násilné zmocnenie sa vládnej moci malou skupinou: vojenský, protištátny p.
-
pučať -í -ia nedok.
1. (o rastlinách) začínať rásť, vyháňať puky: stromy, kvety p-ia
-
pučista -u m. účastník puču
-
pučiť nedok. drviť (niečo mäkké), mliaždiť, gniaviť, rozpúčať: p. ovocie, varené zemiaky
// pučiť sa expr.
1. veľmi sa hnevať, zlostiť sa: p. sa od jedu
2. zadúšať sa od smiechu: p. sa do dlaní
-
puška -y -šiek ž. ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou: poľovnícka, vojenská p.;
strieľať z p-y; -
puškový príd.: p. ďalekohľad
-
puškvorec -rca m. aromatická rastlina rastúca v mokrých pôdach (použ. aj ako korenie), bot. Acorus
-
pušný príd.: p. prach strelný prach