Význam slova "šia" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 48 výsledkov (1 strana)
-
siaha -y siah ž. stará dĺžková miera;
-
siahať -a nedok.
1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to, dotknúť sa toho: s. na vypínač, s. za kladivom, s. do peňaženky;
2. dosahovať istú (časovú) hranicu, výšku ap.: pšenica s-a po pás;
začiatky románu s-jú do stredoveku3. používať niečo: s. za krajnými prostriedkami;
s. po radikálnych opatreniach● s. niekomu na život (pokúšať sa) zabiť niekoho;
s. niekomu na česť zbavovať ho cti;
expr. nes-a mu ani po členky, po kolená nevyrovná sa mu; -
dok. k 1, 3 siahnuť -e -u -hol
-
siahodlhý príd. kniž.
-
siahovica -e -víc ž. metrovica: buková s., štiepať drevo na s-u
-
siahový príd.: les. s-é drevo metrovica
-
siakať -a nedok. prudkým vyfukovaním vzduchu si čistiť nos: s. do vreckovky, s. krv;
nespôsobne s. -
šialene prísl.;
-
šialenstvo -a -tiev s., zried. i šialenosť -i ž.
1. iba jedn. k šialený: publ. š-stvo kráv choroba dobytka postihujúca mozgovo-nervový systém
2. šialený skutok
II. šialený m. šialenec
-
šialený
I. príd.
1. kt. má silnú poruchu rozumových schopností, pomätený, choromyseľný, bláznivý: š. človek;
vyzerá, kričí ako š.;
publ. š-á krava kt. má chorobu postihujúcu mozgovo-nervový systém2. expr. krajne intenzívny, veľmi veľký, strašný: š-á bolesť, radosť, odvaha;
š. nápad riskantný; -
šialiť -i -ľ! nedok. hovor.
1. klamať, zavádzať: š. dieťa sľubmi
2. omamovať, mámiť: víno š-i hlavu
// šialiť sa expr.
-
šianec, šanec -nca obyč. mn. m. hradba s priekopou, násyp, val: postaviť š-e
-
siať seje sejú nedok. dávať zrno al. semeno do pôdy: s. jačmeň, mak;
strojové, ručné s-tie;● ako kto seje, tak žne výsledok býva primeraný námahe;
s. kúkoľ medzi pšenicu mariť dobré úsilie;
kto seje vietor, žne búrku kto spôsobuje zlo, musí niesť aj následky -
siatie -ia L -í s.
1. sejba: jesenné, jarné s., čas s-ia
2. semeno, kt. sa seje
3. hovor. siatina: ničiť burinu v s-í
-
siatina -y -tin často mn. ž. mladé vzídené obilie al. iný porast: riedke, slabé s-y
-
šiator -tra L -i mn. -e m. skladacie prístrešie z nepremokavej tkaniny: jarmočný, cigánsky š.;
rozložiť š., bývať, predávať pod š-om; -
šiatrik -a m. zdrob.
-
šiatrový príd.;
-
siaty príd. (obyč. v bot. názvoch) vypestovaný zo semena: mak s., ľan s.
-
bohužiaľ čast. vyj. ľútosť, žiaľ(bohu): pomoc prišla b. neskoro;
b., nemôžem prísť -
čí, čia, čie k m. a s. G a A čieho D čiemu L o čom I čím, k ž. G, D, L čej A čiu I čou mn. m. čí, ž. a s. čie zám. opyt.
1. expr. i číže vyj. otázku týkajúcu sa vlastníka al. pôvodcu: čie je to dieťa? čia zásluha? s čou pomocou;
číže ste vy?2. uvádza vzťaž. vetu, najmä predmetovú
-
čiaška -y -šok ž.
1. zdrob. k čaša
2. bot. lôžko kvetu v podobe misky, pohára
-
kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť
-
krčiažtek -a, krčiažok -žka m. zdrob.
-
ležiačky prísl. ležiac, poležiačky: cvičiť, čítať l.
-
lodžia, pôv. pís. loggia -ie ž. (tal.)
1. balkón zasunutý do fasády
2. stav. chodba so stĺporadím na otvorenej strane
-
ošiaľ -u m. opojenie mysle, omámenie: chytil ho chvíľkový o.;
zločin spáchal v o-i zúrivosti -
pokľačiačky prísl. kľačiačky, kľačiac: prosiť p.
-
poležiačky prísl. ležiac, ležiačky: čítať p.
-
réžia -ie ž.
1. náklady a výdavky spojené s prevádzkou niečoho: mať vysokú r-iu;
robiť niečo vo vlastnej r-ii na vlastný účet2. umel. al. odb. vedenie, umel. al. odb. realizácia div. hry, filmu, relácie, prenosu ap.: r. televíznej hry, opery;
r. televíznej besedy;
asistent r-ie□ mať, robiť r-iu režírovať;
-
spolužiačka -y -čok ž.
-
starejšia ž.
-
stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;
-
štvrtoročiačka -y -čok ž.
-
treťoročiačka -y -čok ž.
-
úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
-
úbožiačka -y -čok ž.;
-
ušiačik -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.: zajačik – u.;
-
vešiačik -a m. zdrob.
-
žiačik -a mn. -ovia m. zdrob.
-
žiačka -y -čok ž.;
-
žiaľ
I. -u m. veľký smútok, zármutok, žalosť: mať, pociťovať, premáhať ž.;
plakať, piť od ž-u;
zomrieť, pominúť sa, zmárniť sa od ž-u● zalievať ž. piť;
srdce mu puklo od ž-u utrápil saII. vetná prísl. vyj. postoj ľútosti k obsahu vety: (bolo) ž. na neho pozrieť
III. čast. vyj. poľutovanie, ľútosť, žiaľbohu, bohužiaľ: ž., dnes nemôžem prísť
-
žiaľbohu čast. žiaľ, bohužiaľ: ž., nemôžem ti pomôcť;
jeho práca, ž., ostala torzom -
žiaľne, žiaľno prísl. i vetná prísl.: ž. plakať;
človeku je ž. -
žiaľny príd. kniž. žalostný (význ. 1), bôľny, bolestný, smutný: ž. pohľad, vzdych, plač;