Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ka" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

katolíčka -y -čok ž.;

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kaviarnička -y -čiek ž. zdrob.

kávička -y -čiek ž. zdrob. expr.: vypiť si obľúbenú k-u

kazateľka -y -liek ž.;

každodenne prísl.;

každodennosť -i ž.: vybočiť z k-i zo všednosti

každodenný príd.

1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň, denný: k-á povinnosť, k. hosť

2. obyčajný, všedný, bežný: k. zjav, nie je to k-á udalosť

● stať sa niekomu k-ým chlebom nevyhnutnosťou;

každopádne prísl. zastar. v každom prípade, naisto: k. pricestujeme

každoročne prísl.

každoročný príd. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý rok: k-é záplavy;

každý

I. zám. vymedz.

1. obyč. jedn. vyj. úplný súhrn osôb, vecí a javov a zároveň rozčlenenosť tohto súhrnu: k. človek je smrteľný;
chorého namáha k. pohyb;
šaty na k-ú príležitosť;
v k-om prípade vždy;
domov chodí k. týždeň pravidelne týždenne

2. ako neurč. zám. vyj. ľubovoľnosť, akýkoľvek, hocijaký: súci do k-ej roboty;
prísť za k-ých podmienok;
uverí k-ej hlúposti

● na k-om kroku všade;
za k-ú cenu nech to stojí čokoľvek;
k-ú chvíľu a) (chorie) často b) (sa vráti) hneď

II. každý m. každý človek: k. nás tu vidí, k. to vie

kazetotéka -y -ték ž. zbierka, archív kaziet s nahrávkami

kečka -y -čiek ž. hovor. štica: kučeravá k., pohodiť k-ou

● k., z k-y sa mu parí a) je mu horúco b) je napätý (od starosti, zodpovednosti ap.)

kefôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

kikiríkať -a nedok. vydávať zvuk kikirikí: ranné k-nie kohútov;

● expr. → červený kohút k-a (na streche)

pren., obyč. iron. (starý) stroj, prístroj ap.; kisnička -y -čiek ž. zdrob.

klenotníčka -y -čok ž.;

klietočka -y -čiek ž. zdrob.

klobučníčka -y -čok ž.;

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kĺzačka -y -čiek ž.

1. kĺzanie, šmýkanie: veselá k.

2. vyhladené miesto na kĺzanie, šmýkačka, šmykľavka: k. na rybníku, robiť k-y

3. šmýkačka (význ. 3): k. na ihrisku, na kúpalisku

kmotrička -y -čiek ž. zdrob. hypok.

kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y

knedlička -y -čiek ž. zdrob.

knihovníčka -y -čok ž.;

knihovnička -y -čiek ž. zdrob.

knižka -y -žiek ž.

1. zdrob. ku kniha (význ. 1, 3): k. vreckového formátu;
sporiteľná k.

2. kniha: čítať k-u;

knižnička -y -čiek ž. zdrob.

knižočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

koaličníčka -y -čok ž.

kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda

kocôčka -y -čok ž. zdrob.

kôlnička -y -čiek ž. zdrob.

kolobežka -y -žiek ž. det. dvojkolesové vozidlo s kormidlom poháňané odrazom nohy

kombinačka -y -čiek ž. hovor. kombiné;

komička -y -čiek ž.

komorníčka -y -čok ž. komorná

konateľka -y -liek ž.;

kondička -y -čiek ž. hovor. teles. al. duš. kondícia: športuje, má dobrú k-u

konfiškačný príd.

kopačka¹ -y -čiek ž. hovor. kopanie: jesenná k. zemiakov

kopačka² -y obyč. mn. kopačky -čiek ž. šport. obuv futbalistov

● dostať k-y byť vyhodený, prepustený, odmietnutý ap.

kopáčka -y -čok ž.;

kopírovačka -y -čiek ž. hovor. stroj na zhotovovanie kópií, kopírovací stroj

korenička -y -čiek ž. nádobka na korenie, na koreniny

kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.

korytnačka -y -čiek ž. krátkonohý plaz s tvrdým okrúhlym pancierom, zool. Testudo;

kosačka -y -čiek ž. poľnohosp., záhr. stroj na kosenie obilia, trávy ap.: motorová k.

kosička -y -čiek ž.

1. zdrob. ku kosa

2. trojuholníková šatka nosená na pleciach (pôv. ako súčasť kroja);

košieľka -y -ľok ž. zdrob.

kostička -y -čiek, kôstka¹ -y -tok ž. zdrob.: rybia k.;

kôstočka¹ -y -čiek ž. zdrob. expr.

kôstočka² -y -čiek ž. zdrob.

kostolníčka -y -čok ž.;

kostrička -y -čiek ž. zdrob.

kotkodákať -a nedok. vydávať zvuk kotkodák: sliepka k-a;

kotúľka -y -ľok ž. hovor. cievka na nite: nakrúcať cverny na k-u

kotvička -y -čiek ž. zdrob.

kozáčka -y -čok ž.;

kozička -y -čiek ž. zdrob.

kožka -y -žiek ž.

1. zdrob. expr. ku koža: jemná k. dieťaťa;
jahňacie k-y

2. koža (význ. 3): k. na mlieku;
ošúpať k-u z jablka šupu;

kozmetička -y -čiek ž.;

kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kožušníčka -y -čok ž.;

krákať -a nedok. vydávať zvuk krá: k-nie vrán, havranov

kráľovnička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kramlička -y -čiek ž. zdrob.;

kravička -y -čiek ž. zdrob.: hovor. pánbožkova k. lienka

krčmička -y -čiek ž. zdrob.

kresbička -y -čiek ž. zdrob. k 1

kreslička -y -čiek ž.;

krhlička -y -čiek ž. zdrob.

kriminálnička -y -čiek ž.

kritička -y -čiek ž.

krívačka -y ž. infekčná choroba paznechtov hovädzieho dobytka

kŕkať -a nedok. vydávať zvuk kŕ: žaby k-jú

krkovička -y ž. prerastené mäso z krčnej časti brava: údená k.

kŕmička -y -čiek ž.

kropenička -y -čiek ž.

1. nástroj na kropenie, kropáč

2. svätenička: cínová k.

krotiteľka -y -liek ž.;

krupička -y ž. zdrob.: detská k.

krvavnička -y -čiek ž. zdrob.

krvička -y ž. zdrob. expr.

kuklička -y -čiek ž. zdrob.

kukučka -y -čiek ž. lesný vták, kt. kuká a kt. znáša vajíčka do cudzieho hniezda, zool. Cuculus;

kukurička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kunsthistorička -y -čiek ž.;

kúpačka -y -čiek ž. hovor.

1. kúpanie: dobrá k. v rieke

2. oblievačka, polievačka: veľkonočná k.

kurička² -y -čiek ž.;

kužeľosečka -y -čiek ž. geom. krivka vznikajúca z rotačnej kužeľovej plochy

kvačka -y -čiek ž. hovor. hák, háčik: drôtená k.;
urobiť k-u (v texte ap.) značku v podobe háčika

kvákať¹ -a nedok. vydávať zvuky kva, kvá: žaby, vrany k-jú;

● kto príde medzi vrany, musí k. ako ony

kvákať² -če/-ka -ču/-kajú -č/-kaj! -čuc/-kajúc -čuci/-kajúci nedok. expr. ťahať za vlasy: k. dieťa pri česaní

kvapôčka -y -čok ž. zdrob.;

kvočka -y -čiek ž. sliepka (kvokaním) prejavujúca pud hniezdiť: k. s kuriatkami;
umelá k. liaheň

kybernetička -y -čiek ž.;

kyjanička -y -čiek ž. zdrob.

kynologička -y -čiek ž.;

kyslička -y -čiek ž. nízka šťavnatá lesná bylina kyslastej chuti, bot. Oxalis

kytička -y -čiek ž. zdrob.: k. fialiek

labužníčka -y -čok ž.;

ladička -y -čiek ž.

1. k ladič

2. pomôcka na ladenie tónov: udať l-ou tón

laička -y -čiek ž.;

lajdáčka -y -čok ž.;

lákať -a nedok.

1. pútať pozornosť (rečami, pôsobivosťou ap.), priťahovať, vábiť: l. niekoho sľubmi;
kvety l-jú hmyz, voda l-a (kúpať sa), pokušenie l-a

2. usilovať sa dostať niečo, mámiť: l. peniaze, sľuby od niekoho

ľakať nedok. vzbudzovať strach, strašiť: deti ľ-á tma, ľ-á ho budúcnosť

// ľakať sa prežívať strach, báť sa, strachovať sa: ľ. sa ťažkostí, ničoho sa neľ-á, kone sa ľ-jú;

lakotníčka -y -čok ž.;

lakovačka -y -čiek ž.;

lakovníčka -y -čok ž.;

lámačka -y -čiek ž.;

lapačka -y -čiek ž.

1. lapanie, chytanie; poľovačka: l. vlkov, l. utečencov

2. chytačka (význ. 2): deti sa hrajú na l-u

3. hovor. rukavica brankára (pri hokeji)

larvička -y -čiek ž. zdrob.

lasička -y -čiek ž. zdrob.

lastovička -y -čiek ž. sťahovavý spevavý vták hniezdiaci pri ľudských príbytkoch, zool. Hirundo: šteboce, švitorí ako l.

● byť prvou l. priekopníkom;
jedna l. nerobí leto;
jeden prípad nie je rozhodujúci;

lavička -y -čiek ž. zdrob.

● previesť niekoho cez l-u oklamať, prekabátiť

lazníčka -y -čok ž.;

lekárnička² -y -čiek ž.;

lekárnička¹ -y -čiek ž. príručný súbor zákl. bežných liekov; schránka na ne: domáca l., l. do auta