Synonymá slova "kôñ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 2394 výsledkov (20 strán)

  • prosebník kto za niekoho prosí • expr. orodovník: strýko bol môj prosebník, orodovníkexpr. modlikant (kto úpenlivo, naliehavo prosí): prišli za ním traja modlikanti


    žiadateľ kto niečo žiada • nárokovateľ (oprávnený žiadateľ): žiadatelia o návrat pôdy; nárokovatelia na reštitúcie majetkovprosebník (úctivý, ponížený žiadateľ) • vymáhateľ (nástojčivý žiadateľ)


    prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    prostopašník p. samopašník


    samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašníknezbedníkrozmaznanecrozpustenecnezdarníkuličníkexpr.: roztatáreneclotorzbojníklagangalgankoťuhačertovo futroneposedníklapajloptošhuncútpochábeľšašozurvaleczastar. prostopašník (Škultéty)pejor. znachorsubšt. štricák

    p. aj šibal


    prostučký, prostunký, prostulinký p. prostý 1, jednoduchý 2


    proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

    2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

    3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

    4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

    5. p. naproti 2, 3


    v protiklade k p. proti 2


    protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporcaoponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľsúper: poraziť protivníka, nepriateľa, súperasok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom sokarival: ideový rivalzastar. súperník (Škultéty)zastar. odporníkkniž. opozicionárzried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkolkniž. antipód

    2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súperprotihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráčarival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivalipartner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner


    súperník p. protivník 1


    prsník útvar na hrudi ženského tela obsahujúci mliečne žľazy • prsprsia (prsníky): prikladať si dieťa k prsníku, k prsu, k prsiampoprsie (prsníky): vypäté poprsiepoet. ňadrohrub. cecokhrub. kozy (prsníky)


    prvák žiak prvej triedy, prvého ročníka • primán (žiak prvej triedy osemročného gymnázia) • prvoročiak (poslucháč prvého ročníka vysokej školy) • expr. prváčazastar. prvoklasník


    prvoklasník p. prvák


    punktičkársky, p. dôkladný, presný 3


    pustovník 1. kto z náboženských dôvodov žije v samote asketickým životom • kniž.: eremitaanachorétanachoréta

    2. p. samotár


    samotár osamote žijúci človek • expr. odľud: nie je nijaký samotár, odľudexpr. zried.: odľudníkneľudníkpustovníkeremita (kto z náboženských dôvodov žije v samote) • expr. divoch


    pytliak kto bez povolenia loví zver, chytá ryby • poľov. slang. slučkár (pytliak chytajúci zver do slučiek)


    slučkár p. pytliak


    radiť1 poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do životadávať návrhynavrhovaťodporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiťnarádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návratpren.: šepkaťšeptaťšuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej vecinašepkávaťnašeptávaťnašuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenianapovedaťnavrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedalzastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?


    šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptaťšuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorýexpr. šepotaťhovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas!expr.: šušúkaťšepoliťšipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepoliapošepkávaťpošeptávaťpošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci

    2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškaťnašepkávaťnašeptávaťnašuškávaťnapovedaťnavrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!

    p. aj nabádať


    rapotáč, rapoták p. tárač


    reakcionár stúpenec reakcie • spiatočníkpejor.: reakčníktmár; filister (konzervatívny malomeštiak)


    spiatočník p. reakcionár


    reakčník p. reakcionár


    rebrík 1. náradie z dvoch žrdí spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový rebríknár.: lojtradrabina

    2. p. stupnica


    stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnicaškála: škála zvukovrozpätie: platové rozpätietabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľkuhovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcovhovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík


    rebrinák, rebriniak, rebrinovec p. voz 1


    rečník kto prednáša reč, reční, najmä pri významných príležitostiach; kto vie dobre rečniť • kniž.: rétororátor: parlamentný rečník, rétor, orátor; pohrebný rétor, orátor; nie som rečník, rétor, ale rád by som povedal niekoľko slov


    rehoľník člen, príslušník rehole • mních: život, stav rehoľníka, mníchafráter (rehoľník bez kňazskej hodnosti) • bratzried. kláštorník


    reproduktor elektroakustický prístroj, ktorý mení elektrické signály na zvukové • megafón: pouličný reproduktor, megafónamplión (rozhlasový reproduktor) • slang. reprák


    rezák p. zub


    zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zubystolička (široký zadný zub cicavca) • rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec) • hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • hovor. mliečniak (mliečny zub) • hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub) • expr. zubáľ (Vajanský)zubák (Laskomerský)expr. zried. zubáč (Rázusová-Martáková),


    riedky 1. ktorý má slabšiu konzistenciu; ktorý obsahuje menej podstatných častíc (op. hustý) • zriedenýriedenýrozriedený (obyč. pridaním nejakej tekutiny): riedka, zriedená natieracia farba; riedky, riedený, rozriedený roztokhovor. pančovaný (ktorý pridaním tekutiny, obyč. vody stratil pôvodnú chuť): pančované vínovodnatývodavý (v ktorom prevláda voda nad pôvodnými časticami): uvarila vodnatú, vodavú polievkupren. pejor. brečkový (ako brečka): brečkový čajslabý: slabá omáčka, polievkaexpr.: riedučkýriedunkýriedulinký

    2. ktorého časti sú vo väčšej vzdialenosti od seba (op. hustý): riedke vlasyprerednutýpreriedenýporednutý (ktorý sa stal redším, riedkym): prerednuté, preriedené zubymedzerovitý (majúci medzery): medzerovitý porastexpr.: riedučkýriedunkýriedulinký

    3. p. zriedkavý


    riedučký, riedunký, riedulinký p. riedky 1, 2


    ročník školský stupeň navštevovaný počas jedného roka žiakmi rovnakého veku a vzdelania; žiaci tohto stupňa: druhý ročník gymnázia; piate ročníky majú voľnotriedaslang. klasa (postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom na stredných a základných školách; žiaci tohto stupňa): postúpiť do vyššej triedy; tretie triedy pôjdu na výlet


    rolák p. sveter


    sveter pletená vrchná časť oblečenia s rukávmi: sveter s pestrým vzoromkardigán (sveter na zapínanie od krku dolu) • pulóver (sveter s otvorom na prevliekanie hlavy): pliesť pulóverhovor. rolák (sveter s vysokým vyhrnutým golierom) • vesta (sveter bez rukávov)


    roľník kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá (obyč. ako jednotlivec): jeho otec bol roľníkpoľnohospodár (najmä ako všeobecné označenie pracovníkov v poľnohospodárstve) • zastaráv. sedliak: zámožní sedliacigazda (roľník vlastniaci pôdu): majetný gazdafarmár (majiteľ farmy; pracovník na farme)


    rovesník p. súčasník


    súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasnícirovesníkvrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmipamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojnykniž. vekodruh (Kukučín)


    rovník myslená kružnica na zemskom povrchu, ktorej rovina kolmá na rotačnú os prechádza stredom Zeme • ekvátor


    rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamypriamočiarylineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rezvzpriamenývystretývypätývypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako strunanarovnanýzarovnanýusporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný radnezvlnenýrovinatýrovinnýplochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláňhladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladkývodorovný: vodorovná strecha domuexpr.: rovnučkýrovnunkýrovnulinkýrovnušký

    2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2


    rozkolník p. rozvratník, schizmatik


    rozvratník kto ničí celistvosť, jednotu, súdržnosť niečoho • rozvracačrozvracateľ: rozvratník, rozvracač, rozvracateľ v armádepodvratník (kto robí podvratnú činnosť): zákerní podvratnícirozbíjač (kto niečo rozbíja): rozbíjači jednoty hnutiadiverzant: odhaliť diverzantovzáškodníkškodca: banda záškodníkov, škodcovsabotérsabotážnikpodrývateľexpr. podrývačdezorganizátor (kto rozrušuje organizáciu, poriadok) • rozkolník (kto spôsobuje rozkol) • expr. kazisvet

    p. aj burič


    schizmatik cirk. kto spôsobuje rozkol cirkevnej jednoty • rozkolníkodštiepenecodpadlík (kto sa odštiepil od istého smeru): odštiepenec od hnutia


    rozmaznanec rozmaznaný človek • maznák: vychovali z neho rozmaznanca, maznákamaznošzried. maznavechovor. mamičkárplačkohovor. expr.: ufňukanecrozpustenecroztopašníksamopašník


    roztopašník p. samopašník, rozmaznanec


    rozškľabiť sa p. roztvoriť sa 1


    roztvoriť sa 1. otvoriť sa na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom, zovretom) • rozovrieť sa: dvere, kvety sa roztvorili, rozovreli; prsty sa rozovreliexpr.: rozdrapiť sarozďaviť sa: taška sa rozďavilaexpr.: rozbliaknuť sarozpleštiť sarozškeriť sarozškľabiť sarozcapiť sarozčapiť sa: v prievane sa rozškľabili oknáexpr.: rozchlípiť sarozchlipnúť sarozceriť sarozkvačiť sarozzeviť sakniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sanár. rozkriačiť sapren. expr. rozpečatiť sa: ústa sa im rozchlípilirozsotiť saexpr.: rozplesnúť sarozletieť sarozlietnuť sa (prudko sa roztvoriť): obloky sa rozletelipootvoriť sarozchýliť sa (trochu sa roztvoriť) • rozkrídliť sa (na spôsob krídel) • poroztvárať sapootvárať sa (postupne; o viacerých veciach)

    2. p. roztiahnuť sa 2


    škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátuzáškodníkrozvratníkrozvracateľrozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armádepodvratník: zákerní podvratnícisabotérsabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformydiverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantovpodrývateľexpr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôveryničiteľ: ničiteľ prírodypoškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmovzhubca: zhubca ríšeexpr. humpľošzried.: kaziteľkynožiteľ (Kukučín)kynožník (Zguriška)kniž. hubiteľexpr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah

    2. p. škodník


    záškodník p. škodca 1, rozvratník


    rubáš košeľa bez rukávov ako súčasť spodného ženského ľudového oblečenia • spodník


    spodník p. rubáš


    ručiteľ kto za niekoho al. za niečo ručí: robiť niekomu ručiteľaadmin. garantkniž. zastar. záručník (Rázus)


    záručník p. ručiteľ


    ručník 1. p. vreckovka 2. p. šatka 1


    šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatkaručník: uviazať si ručníkpléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový plédštóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová)vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniakaodievkaodievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz

    2. p. vreckovka


    vreckovka menší kus látky, obyč. na utieranie nosa: hodvábna vreckovka, utrieť si ústa vreckovkouručníkručníček: vysiakať sa do ručníka, do ručníčkazried. šatka: utrieť sa šatkousubšt.: šnuptichel • šnuptichľa


    ruža krovitá ostnatá rastlina s voňavými kvetmi: kytica bielych ružíhovor. šíp (šípová ruža) • hovor. šípovník (ker šípovej ruže)


    šípovník p. ruža


    rýpadlo stroj na rozpájanie, naberanie a nakladanie zeminy • exkavátor: lopatové rýpadlo, lopatový exkavátorbager: čerpací bagerskraper, pís. i scraper, škrabák (stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy)


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    uličník p. samopašník


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkovlupičbandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli bankuzastar. lúpežníkpirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín

    2. p. samopašník


    zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodejavykrádač (kto vykráda): vykrádači chátokrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačomrozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálulupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupičhovor. vreckárzried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkárhovor.: kmínzbojníkhovor. expr.: strakakradoš (Hviezdoslav)hovor. expr. dlhoprstý


    samučičký, samunký p. opustený 1, samotný


    satelit 1. menej významný účastník nejakého hnutia • kniž. súbežeczried. súbežník: satelit, súbežec revolúcie

    2. p. družica 2 3. p. vazal 1


    súbežník p. satelit 1


    sebec kto sa stará iba o seba, o svoj vlastný prospech bez ohľadu na iných (op. altruista) • egoista: v nežičlivom prostredí vyrastal z neho sebec, egoistazastar. presebník (Mináč)


    sentimentalita poddávanie sa, podliehanie citom, citovým náladám na úkor rozumovej úvahy • sentimentálnosť: prepadnúť sentimentalite, sentimentálnostiprecitlivenosťrozcitlivenosť: falošná precitlivenosť, rozcitlivenosťrozcítenosťexpr.: citlivkárstvocitlivuškárstvo: ženské citlivkárstvozried. sentimentalizmus: autor uviazol v sentimentalizme


    skriňa väčší kus nábytku na ukladanie rozličných vecí • zastar. al. hovor. kasňa: dvojdielna železná skriňa na spisy; má plnú kasňu oblekovšatník (skriňa na uschovanie šiat): zavesiť si kabát do šatníkabielizníkzastar. komoda (skriňa na uschovanie bielizne) • vitrína (zasklená skriňa na vystavovanie predmetov): vitríny s muzeálnymi zbierkamipríborníkhovor. kredenc (skriňa na príbory a ďalší riad): vyberať šálky z príborníka, z kredencaalmarahovor. armara (starodávna skriňa) • zastar.: šifonieršifón


    šatník 1. zásoba šiat • hovor. zastaráv. garderóba: zmodernizovať si šatník, garderóbušatyšatstvohovor. expr.: handryháby

    2. p. skriňa


    skromný 1. ktorý má malé nároky, požiadavky; svedčiaci o skromnosti, nenáročnosti • nenáročnýbeznáročný: málokto je dnes skromný, nenáročný; prichystať skromný, nenáročný obed (op. bohatý, veľkolepý) • nenápadnýjednoduchý (ktorý sa vyznačuje všednosťou, obyčajnosťou): nenápadné, jednoduché dievča, šatydiogenovský (ktorým sa vyznačoval grécky filozof Diogenes): diogenovský životchudobný (op. bohatý): chudobná oslavachatrnýúbohýbiedny (skromný a nevyhovujúci): visel na ňom chatrný, úbohý, biedny odevexpr.: skromnučkýskromnuškýskromnunkýskromnulinký (veľmi skromný) • priskromný (príliš skromný) • expr. preskromný

    2. p. slabý 2, skúpy 2, malý 1


    skrutkovač nástroj na doťahovanie al. uvoľňovanie skrutiek • hovor. šraubovák: mechanický skrutkovač; pritiahnuť niečo šraubovákomsubšt. šróbovák


    šraubovák p. skrutkovač


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    vetchučký p. slabý 1


    sláčik nástroj, ktorého trením o struny sa vyludzujú tóny • slák: zatiahnuť sláčikom, slákom


    slák p. sláčik


    slaďák p. gýč


    sladký 1. ktorý má chuť ako cukor, ktorý obsahuje cukor: sladký nápojsladkastýsladkavýnasladnutý (trocha sladký): jedlo malo sladkastú, sladkavú chuť; nasladnutý pachosladený (dochutený sladidlom, cukrom a pod.): osladený čajcukrovýcukornatý: cukrové rezance s tvarohom; cukornaté hroznoexpr.: sladučkýsladuškýsladunkýsladulinký (veľmi al. príjemne sladký) • poet. sladostný (Alexy, Kukučín, Hviezdoslav)

    2. p. milý 1, 2, príjemný 3. p. sentimentálny 4. p. úlisný


    slamník slamou vyplnená a látkou obalená vložka do postele, používaná najmä v minulosti: spať na slamníkuhovor. zastar.: strožliakstrožiakštrozakstrožokštrozok


    slobodník najnižší stupeň poddôstojníckej vojenskej hodnosti • hovor. zastar. frajter


    slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovníklexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikónencyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédiaglosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár

    2. súhrn používaných slov • slovná zásobalexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka


    sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majerizastar. služobník: dôstojnícky služobníkzastar. posluha (Jesenský)posluhovačhovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskokaexpr. zried. vysluhovač (Letz)paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadeneczastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnošipanoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucákpucer (dôstojnícky sluha)


    začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočníknováčik: bola na pracovisku nováčikomdebutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbeadept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elévexpr. učeň: v medicíne je ešte len učeňpejor.: zelenáčzajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajacpejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadokpejor.: ucháňucho: je to ešte ucháň, uchovoj. slang.: holubmladýbažantvtákzobákpeónpážamilionáropicapucákzastar. novák (Vajanský)


    smerovka, smerovník p. ukazovateľ 1


    smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiechexpr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákovexpr.: chechotchichothahotchachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichotzried. smiechot (Gabaj)úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmevúškrnúškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnokúsmešokposmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešokúškľabokexpr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabokexpr.: smiešiksmiešok: škodoradostný smiešik, smiešokzastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)

    p. aj úsmev

    2. p. výsmech 3. p. žart


    úsmev mierne stiahnutie tvárových svalov ako charakteristický prejav radosti, veselia, príp. irónie: blažený, trpký, pohŕdavý úsmev; potlačiť úsmevúsmešokposmešok (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešokexpr.: smiešiksmiešok: škodoradostný smiešik, smiešokúškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabokexpr.: úškrnúškrnok (posmešný úsmev): cynický úškrn, úškrnokzastar. úsmech (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): lichotivý úsmech (Kalinčiak)expr. zried. poškľabok (Kukučín)

    p. aj smiech


    úškľabok 1. škľabivý výraz tváre: škodoradostný úškľabok, tvár sa mu stiahla do úškľabkuposmešok: cynický posmešokgrimasa: robiť grimasyexpr.: úškrnúškrnok: pohŕdavý úškrn, úškrnokexpr. zried. poškľabok (Kukučín)

    p. aj smiech

    2. p. výsmech


    výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmechposmech: hovoriť o niekom s posmechomsmiech: byť na smiechposmešok: znášať posmeškyúškrnúškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnokúškľabok: byť vystavený úškľabkomúsmešokúsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli)expr. zried. výšker (Figuli)irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná iróniasarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmussatira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satirakniž. persifláž


    smiešnučký p. smiešny 1


    smiešny 1. ktorý vyvoláva smiech • komický (op. tragický): smiešna, komická situácia; v rozčúlení vyzeral veľmi smiešny, komickýžartovnýzábavnýhovor. špásovný: žartovný, zábavný programhumornývtipný (prekypujúci humorom, vtipom): nasleduje známa humorná, vtipná scénagrotesknýbizarný (ktorý má v sebe prekvapujúce a zároveň smiešne prvky): vyrozprával svoj groteskný, bizarný príbeh; bola známou bizarnou figúrkouburlesknýtragikomickýfraškovýfraškovitý (hrubo žartovný, smiešny a vážny zároveň): burleskný, fraškovitý dejkarikatúrny (ako z karikatúry): karikatúrny zjavexpr. podarený: nosila podarené klobúky s kvetmisubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný • slang. rehotnýexpr. smiešnučký (veľmi smiešny)

    2. p. malý 1, bezvýznamný


    spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesníšansoniér (spevák šansónov) • vokalista: detský vokalistazboristachórista (zborový spevák) • trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní) • kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho


    spevník zbierka piesní s textami aj nápevmi: spievať zo spevníkakancionál (notový spevník nábožných piesní)


    spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľliterát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryzpisárpejor. zastar. škriblér (Vajanský)expr. čarbák


    škrabák1 1. nástroj na škrabanie, oškrabovanie • škrabačškrabačkaškrabadlo: škrabák, škrabač, škrabačka, škrabadlo na zemiakyškrabka: kovová škrabka

    2. p. rýpadlo


    škrabák2 1. p. úradník 2. p. spisovateľ


    úradník osoba zastávajúca al. vykonávajúca úrad: colný úradník, súkromný úradníkhovor. pejor. škrabákpejor. perohryzpisár (v minulosti nižší správny úradník): súdny pisár


    splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sazlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastaťzžívať saasimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

    2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadaťpadať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

    3. zvoľna klesať • skĺzaťkĺzaťpadať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela


Pozri výraz KÔÑ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV