Význam slova "zrã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zrádnik -a A i -a m. hovor. epilepsia, padúcnica: mať, dostať z., z-a;

● expr. (ba) kýho z-a! vyj. rozhorčenie, začudovanie ap., (ba) ešte čo!

nedok. zrádzať -a

zrána prísl. v rannom čase, za rána: z. pršalo, odišiel hneď z.

zráňať -a dok. zroniť², pozrážať: vietor z-l všetky jablká

zrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. spočítať, sčítať: z. kurence, z. položky

● môcť si z. na prstoch (jednej ruky) ľahko zistiť;
jeho dni sú z-né skoro zomrie;

zrážadlo -a -diel s. chem. látka spôsobujúca zrážanie

nedok. zrážať -a

// zraziť sa

1. prudko naraziť na seba: vlak sa z-l s autobusom;
hráči sa z-li;
z. sa v boji naraziť na seba, stretnúť sa;
expr. z. sa s niekým v diskusii pohádať sa

2. utvoriť celok, spojiť sa; zbiť sa: zvedavci sa z-li do hŕby

3. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem, zbehnúť sa: látka, košeľa sa po vypratí z-í

4. (o tekutinách) tepelnými ap. procesmi zmeniť konzistenciu; (o plynoch) zmeniť sa na kvapalinu: mlieko sa v teple z-í;
z-ená krv;
vodné pary sa z-ia;

nedok. zrážať sa

zrážavosť -i ž.: (slabá) z. krvi

zrážavý príd. kt. má schopnosť zrážať sa: z. roztok;

zrážka -y -žok ž.

1. prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba: z. vlakov, automobilov, nastala z-a

2. bojové stretnutie (miestneho rázu), konflikt: krvavá z. demonštrantov s políciou, z-y s povstalcami

3. prudká výmena názorov, hádka, konflikt: ostrá z. (v polemike);
vyprovokovať z-u

4. zrazenie, zrážanie (zo sumy); takáto suma: pravidelná z. z platu;
mať veľké z-y

5. iba mn. zrážky výsledok kondenzácie vodných pár v podobe dažďa, snehu, ľadovca ap.: snehové z-y, miesta bohaté na z-y;

zrážkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie zrážok

zrážkovo prísl.: z. priemerný mesiac

zrážkový príd.: z-é pomery;

zröntgenovať dok. presvietiť röntgenovým prístrojom: z. žalúdok, pľúca

zrôsolovatieť -ie -ejú dok. stať sa rôsolovitým: zaváranina z-la, vychladnutá polievka z-la

zrúbať -e -u dok.

1. (sekerou) vyrúbať (význ. 1), zoťať, sťať: z. strom;
z-ný smrek

2. odťať: z. konár

3. kniž. (sečnou zbraňou) zabiť (význ. 1), dorúbať: z. nepriateľa

4. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. chlapca

// zrúbať sa hovor. expr. opiť sa: z. sa za bieleho dňa

zrúbik -a, zrúbok -bka m. zdrob.

zrúcanina -y -nín ž. zvyšky múrov nejakej stavby, ruina, rozvalina: z-y domu, hradu

zrúcanisko -a -nísk s. miesto so zrúcaninami, rumovisko

zrúcať -a dok. nárazmi ap. rozrušiť, zmeniť na zrúcaninu (-y); zbúrať, zrútiť, zváľať: z. mesto, staré domy, kocky;

// zrúcať sa zrútiť sa, rozpadnúť sa, zvaliť sa, zboriť sa, zbúrať sa: domy sa z-li;

zrúknuť -e -u -kol dok. expr. z(a)revať: z. od bolesti, medveď z-l;

zrútiť -i dok.

1. zhodiť na zem al. zhora dolu, zvaliť: z. balvan do priepasti, z. klát

2. zrúcať, zbúrať, rozváľať: z. stenu, dom

// zrútiť sa

1. prudko padnúť; zvaliť sa: z. sa zo strechy na zem, lietadlo sa z-lo

2. rozpadnúť sa na časti (a prestať existovať ako celok), zvaliť sa, zrúcať sa, rozváľať sa: dom sa z-l;

3. utrpieť náhle zhoršenie teles. al. duš. stavu: z. sa od vyčerpania;
nervové z-enie

● z. sa ako domček z karát ľahko vyjsť nazmar;
preto sa → svet nez-i

zrýchlene prísl.: z. dýchať

zrýchlenie -ia s. prírastok na rýchlosti za jednotku času: z. motorového vozidla;
fyz.: (ne)rovnomerné z., fázové z.

zrýchlený príd. kt. má zvýšenú rýchlosť, rýchlejší priebeh, op. spomalený: z. dych, rytmus, z-é tempo;
z. vlak;
z. film;
fyz. rovnomerne z. pohyb;

zrýchliť -i dok.

1. urobiť rýchlejším, rýchlym, op. spomaliť: z. krok, chod stroja, z. hru;
z. tempo, prácu urýchliť

2. (o niečom pohybujúcom sa) zvýšiť rýchlosť, op. spomaliť: za zákrutou auto z-lo;

nedok. zrýchľovať

// zrýchliť sa stať sa rýchlejším, rýchlym, op. spomaliť sa: pulz, pohyb sa z-l;

nedok. zrýchľovať sa

zrýľovať dok. k rýľovať: z. záhradu, hriadku;
z-ný pozemok

zrýmovať dok. dať do rýmov: z. texty piesní

zrýpať -e -u dok.

1. rozryť, rozrýpať, dorýpať, rozkopať: bager z-l záhradu

2. orýpať (význ. 1, 2): z. kus omietky