Význam slova "zda" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 23 výsledkov (1 strana)
-
zdakade zám. neurč. príslov. odniekade, odkiaľsi, skadesi: pochádza z. z východu
-
zdakadiaľ zám. neurč. príslov. odniekade, zdakade: prišiel z. z cudziny
-
zďaleka prísl.
1. z veľkej vzdialenosti, z diaľky, op. zblízka: prísť z., už z. ho vidieť
2. expr. (ani) z. so záporom ani trocha, vôbec nie: tým sa to z. neskončilo;
nie sú si podobní ani z. -
zdanie -ia s.
1. čo sa (na pohľad) zdá, (klamlivá) predstava; dojem: bolo to iba z.;
súdiť podľa (vonkajšieho) z-ia2. minimálne vedomosti, poňatie, potucha: má aspoň z. o letectve?, nemať ani z-ia o čase
-
zdaniť dok. určiť daňovú povinnosť; určiť jej výšku: (ne)z-ený zisk, honorár;
-
zdaniteľný príd. kt. možno al. treba zdaniť: z-é príjmy, nez-á časť základu dane
-
zdanlivo prísl.: z. sa ho to netýka;
-
zdanlivosť -i ž.
-
zdanlivý príd. vzbudzujúci zdanie, domnelý, neskutočný, op. skutočný: z. pokoj, z-á smrť;
-
zdaňovací príd. týkajúci sa zdaňovania: z-ie obdobie
-
nedok. zdaňovať
-
zdar
I. -u m. kladný výsledok, úspech: z. podujatia, vystupovať so z-om, želať veľa z-u
II. cit. vyj. želanie: športu z.!
-
zdarma prísl. admin. zadarmo, bezplatne: dávať občerstvenie z., vstup z.
-
zdarne prísl.;
-
zdarnosť -i ž.
-
zdať sa nedok.
1. mať pocit, javiť sa (na pohľad), domnievať sa, vidieť sa: zdá sa (mi), že to stačí;
vo sne sa mu z-lo, že umieram;
tak sa zdá, mne sa zdá, že to nie je pravda tuším, myslím, asi2. budiť dojem, prichodiť, pripadať: zdalo sa mu to čudné, svet sa mu z-l krajší(m)
3. obyč. v zápore páčiť sa (význ. 1), pozdávať sa: na tej príhode sa mi čosi nezdá
-
zdatne prísl.;
-
zdatnosť -i ž.: pracovná z.
-
zdatný príd.
1. zdravý a mocný: z. mládenec, z-á generácia
2. spôsobilý, schopný, súci: telesne, duševne z. človek;
odborne z. pracovník; -
brázda -y brázd ž.
1. jarček v zemi vyoraný pluhom: hlboká b.; vyorať b-u i fraz. vykonať v niečom (ako prvý) veľa pozitívneho
2. ryha: b. na hladine za loďou;
b-y na čele, na tvári;
meteor. b. nízkeho tlaku pretiahnutá tlaková níž; -
hvízdať -a nedok.
1. vydávať vysoký prenikavý zvuk, pískať: vietor h-a, guľky h-jú;
drozd h-a2. utvárať prenikavý zvuk zošpúlenými perami al. fúkaním do štrbiny, pískať; tak tvoriť melódiu: h. na píšťale, na prstoch;
h. si pesničku;
h. na psa s cieľom privolať ho● expr. → naučím ťa po kostole h.;
a → ďalej sa h-a;
expr. teraz si môže h. pokazil, zhoršil si situáciu; -
zahvízdať -a dok. zapískať (význ. 1 – 3): z. na palcoch;
z. (si) pesničku;
guľka mu z-la popri uchu;
vietor prenikavo z-l zafičal;
z. na kamaráta