Význam slova "záha" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 39 výsledkov (1 strana)
-
záha -y ž. iba jedn. pálenie v pažeráku: páli ma z., uhasiť z-u
-
zahabkať dok. expr. chvíľu habkať (význ. 1, 3): z. rukami vo vzduchu;
zmätene z. odpoveď zajachtať -
záhada -y -had ž.
1. niečo nepochopiteľné, tajomné, tajomstvo: z-y prírody, vesmíru
2. niečo nevysvetlené, nepoznané, hádanka: zostane z-ou, ako sa to stalo
3. ťažká úloha na riešenie, problém: odhaľovať detektívnu z-u, stáť pred z-mi matematiky
-
záhadne prísl.: z. sa zatváriť, z. sa správať;
-
záhadnosť -i ž.
-
záhadný príd.
1. zahalený záhadou, tajomný, nepochopiteľný: z-á osoba, z. úsmev, z-á smrť
2. ťažko vysvetliteľný, nejasný: z-á reč, z-é symboly
3. expr. neobyčajný (význ. 1), neurčitý, zvláštny: je tu akýsi z. hmyz;
-
zahádzať -dže -džu dok.
1. hádzaním pokryť, zasypať: z. oheň zemou, stôl z-ný knihami
-
nedok. zahadzovať2
// zahodiť sa expr. stykom s niekým stratiť úctu, povesť ap.: z-la sa s akýmsi ničomníkom;
nedok. zahadzovať1
// zahádzať si s chuťou (istý čas) hádzať: poďme si z. na štadión
-
nedok. zahadzovať sa
-
zahájiť1 -i -a dok. zastar. zahradiť, zatarasiť: z. cestu
zahájiť2, správ. začať, otvoriť: z. rokovanie, správ. začať rokovanie;
z. schôdzku, správ. začať, otvoriť schôdzku;
z. nový školský rok, správ. začať nový školský rok -
zaháľačka -y -čiek ž.;
-
zaháľačský príd.: z. prístup;
-
zaháľačstvo -a s.
-
zaháľať -a nedok. tráviť čas v nečinnosti, leňošiť, povaľovať sa: dozeral, aby deti nez-li;
cenný materiál tu z-a nepoužíva sa -
záhaľčivo prísl.;
-
záhaľčivosť -i ž.
-
záhaľčivý príd. rád sa oddávajúci záhaľke, lenivý: z. človek;
z. život naplnený záhaľkou; -
zahaliť -ľ! dok. kniž. zakryť (význ. 2), zastrieť: prach z-l oblohu;
z. si tvár závojom;
z. sa do plášťa; -
záhaľka -y -liek ž. zaháľanie, leňošenie: deň vyplnený z-ou
-
nedok. zahaľovať
// zahaliť sa: obloha sa z-la mrakmi
-
zahamovať dok. hovor.
1. zabrzdiť (význ. 1, 2): z. auto;
z-né kolesá -
nedok. zaháňať -a
// zahnať sa urobiť rozmach (rukou) s cieľom udrieť, ohnať sa: z-l sa (palicou) na syna;
-
nedok. zaháňať sa
-
zahanbiť dok.
1. spôsobiť pocit hanby: jeho otázka ma z-la;
z-l ho pred spoločnosťou2. expr. prekonať (význ. 2), predstihnúť: nedať sa z. v robote (mladým);
-
nedok. zahanbovať
// zahanbiť sa pocítiť hanbu: z. sa sám pred sebou;
z. sa za neporiadok;
ostať z-ený; -
nedok. zahanbovať sa
-
zahanbujúci príd. hanebný (význ. 2): z-a nevšímavosť;
-
zahanbujúco prísl.: z. sa správať
-
zahaprovať dok. hovor. expr. zlyhať, zadrhnúť (sa): telefón z-l, doprava z-la
-
nedok. zahášať -a
-
zahasiť dok.
1. prekaziť horenie, zhasiť, uhasiť, zadusiť, op. zapáliť: z. požiar, plyn, cigaretu
2. zhasnúť (význ. 2), zhasiť, op. zasvietiť, zapáliť: z. svetlo, z. lampu
-
zahasprovať dok. uzavrieť hasprou: z. vráta
-
zahatať -á dok.
1. utvorením prekážky zabrániť v pohybe, v činnosti, zastaviť, zahradiť: z. rieku hrádzou, z. niekomu cestu, z. príval slov;
2. utvorením prekážky uzavrieť, zatarasiť, zahradiť: z. vchod mrežami;
-
nedok. zahatávať -a