Synonymá slova "ã ã ã uã ã ã ã ã ã a" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 41 výsledkov (1 strana)

  • čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúteexpr.: čupiť sačupkať sikľučaťkvačaťdrepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinkybyť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zelenichúliť saprikŕčať saexpr. krepiť sazried. ukŕčať sa

    2. expr. byť stále na jednom mieste • kvočaťtrčaťdrepieťdučaťsedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí


    kľučať p. kvočať 1


    krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

    2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

    3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


    kvočať 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • čupieť: dieťa kvočí, čupí na chodníku a kreslíexpr.: kvačaťkľučaťčupiť sačupkať si: ustráchane kvačí, čupí sa v kúte

    2. expr. zdržiavať sa na jednom mieste (nečinne, nadarmo) • sedieť: stále iba doma kvočí, sedíexpr.: čupieťdrepieťtrčaťdučaťdunčať: Kde toľko čupíte, drepíte, trčíte, dučíte?expr. tvrdnúť: nebudem tu viac tvrdnúť a odídemkniž. väzieťpejor. kvačať: jednostaj kvačí u susedov


    čušať p. mlčať


    mlčať nevydávať nijaké zvuky, nehovoriť (op. hovoriť) • čušať: rozpačito mlčal, čušalbyť tichobyť mĺkvy: medzi dospelými bol vždy tichopejor. kušať (pri okríknutí): Kuš!neozývať saneohlášať sa (mlčať na verejnosti): na schôdzach sa neozývalzried. mĺkvieť (Vajanský)


    fňukať 1.trhano, prerývano plakať • fikaťvzlykať: už neplakala, iba ticho fňukala, vzlykalapoplakávať: v kúte ticho poplakávalaexpr.: frnkaťmrnčaťmrčaťmrkotaťmraučať (vydávať obyč. tiché plačlivé zvuky): dieťa v kolíske nespokojne mrnčí, mraučíexpr.: mrnkaťpomrnkávať (vydávať veľmi slabé, obyč. plačlivé zvuky) • kňučaťskučať (vydávať tichšie, piskľavé a žalostné zvuky): kňučať, skučať od bolestisopliť (sa) (fňukať za sprievodu vylučovania sĺz a hlienu): Nesopli sa už toľko!

    2. p. bedákať


    kňučať p. skučať


    nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

    2. p. sťažovať sa


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    skučať vydávať tichšie kvílivé, nariekavé zvuky • expr. skuvíňať: pes skučí za dverami; vietor skučí, skuvíňa v korunách stromovkňučať (o živých tvoroch, pren. o ľuďoch): líška, pes kňučí; skučať, kňučať od bolestiexpr.: gaudžaťgavdžať: na dvore gaudžia husi, deti

    p. aj fňukať, plakať


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadkyvlievaťnalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárovvylievaťvypúšťaťzlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievkuprelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliašcediť (cez cedidlo): cedila polievkučapovať (čapom): čapovali pivo do pohárovexpr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

    2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievaťzlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

    3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deňexpr.: cediťcediť sa: cedí ako z krhlyhovor. expr.: pľušťaťšústať: začalo pľušťať, šústať na mestonár.: ridať sacechtiť sa


    pľušťať 1. p. liať 3, pršať 1 2. p. smädiť 1


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    smädiť 1. neos. vyvolávať pocit smädu • expr. neos. pľušťať (smädiť po pijatike)

    2. p. túžiť


    odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsauseknúťuťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavuexpr. odfiknúť: odfikol si prsthovor. expr.: odfakliťodšmyknúťodšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bičodrezať (jedným rezom) • odštiknúťodštipnúť (z rastlín): odštikla výhonokpoodsekávaťpoodtínaťpoutínaťpoodrezávať (postupne, viac vecí)

    2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba!expr.: odvrknúťodfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkolodvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovaťexpr.: odšteknúťodbrechnúť (zlostne)


    sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať stromzrúbaťodťaťuťaťodseknúťuseknúťzoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konárodrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliťodfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečohovyrúbaťvyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, kerpozotínaťpostínaťpovytínať (postupne)

    2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždupopraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravilikniž. dekapitovať

    3. p. zbiť 3


    uťať p. odseknúť 1, sťať 1


    omáľať 1. v ústach niečo prehadzovať • premáľaťpremieľaťprežúvať: omáľa kôrku; premáľa, premieľa v ústach koláč; jedlo dlho prežúva v ústachcmúľaťcumľaťcucaťcucľaťcuckať (zároveň vyťahovať šťavu z niečoho): cmúľať cukríkžmoliť (v ústach) • nár. omĺzať: chvíľu si jazyk omĺzalnár. žužľať (Chudoba)

    2. p. opakovať 1


    žužľať p. omáľať 1


    počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbezachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovozastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromovhovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať ušihovor. očúvať

    2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebetydozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného

    3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú staršíchbyť poslušný: od malička počúval, bol poslušnýpodrobovať sapodvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazomdávať na niekoho


    posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojímexpr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemuzried. posmeškáriť (Matuška)vysmievať sasmiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké ušiironizovaťzosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamarátauťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahovalexpr.: vyškľabovať sapoškľabovať saškľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakávaexpr.: vyškierať sauškŕňať saškeriť sanaškierať sauškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitoukraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé)fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

    p. aj smiať sa


    smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

    2. p. posmievať sa


    uškŕňať sa p. smiať sa 1


    pripíjať piť (obyč. liehový nápoj) na počesť, na zdravie niekoho • hovor. zdravkať: jubilantovi pripíjali, zdravkali pohárom vínafraz.: zdvíhať pohár/čašudvíhať pohár/čašu: (z)dvíhajú pohár/čašu na zdravie, na slávu


    rozplakať sa pustiť sa do plaču • rozslziť sa: rozplakala sa, rozslzila sa od dojatiaexpr. rozplačkať sa: dieťa sa rozplačkalorozvzlykať saexpr.: rozfňukať sarozfikať sa (rozplakať sa s prerývaným vdychovaním vzduchu) • expr.: rozmrnčať sarozsmokliť sa (v slabšej intenzite) • pren. pejor.: rozmraučať sarozkňučať sarozskučať sarozgavdžať sarozgaudžať sa: rozmraučala sa pri najmenšom podneteroznariekať sa (hlasno sa rozplakať) • expr.: rozrevať sarozrumádzgať sarozrumázgať sarozrumácať sa (usedavo sa rozplakať) • expr.: rozjačať sarozvrieskať sarozziapať sarozhúkať sarozbliakať sarozbľačať sarozbečať sarozručať sarozryčať sa (veľmi hlasno sa rozplakať) • zaplakaťzaslziťzaslziť sazaslzieť (obyč. na krátky čas): horko zaplakal; zaslzila od šťastia


    skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papierzvinúťzviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôtzakrútiťzatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočilazrolovaťzošúľať (do šúľka): zrolovať deku, novinyzvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývkuzmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzupokrútiťpostáčaťposkrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôtyušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť dekuposúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

    2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiťskrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľavapokrútiť: pokrútiť kľukouzvrtnúťotočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeruvykrútiťvytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driekvyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu


    ukrútiť 1. krútením, vaľkaním zhotoviť • ušúľať: ukrútiť si, ušúľať si cigaretu; ušúľať z hliny figúrky

    2. p. zakrútiť 2


    ušúľať p. ukrútiť 1


    zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškouskrútnuťstočiťskrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľavazavrtieťzvrtnúťotočiťpotočiťpokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesomzakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

    2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúťpoviťzaviťukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavuzabaliťexpr.: zababušiťzababúliťzabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uterákazamotaťexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcaťpozavíjaťpozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálomzried. zaokrútiť

    3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiťskrútiťstočiťzvinúťzavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrkyzmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlnyzrolovať (do šúľka) • postáčaťposkrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nitíexpr.: zašúľaťzošúľaťušúľať (cigaretu)


    svišťať 1. vydávať ostrý, prenikavý zvuk, aký vzniká najmä pri prudkom pohybe niečoho • švišťať: kosa vo vzduchu sviští, švištíhvižďaťfičaťhvízdať: vietor v komíne hviždí, fičí, hvízdaexpr. švihotať: guľka švihoce pri uchušušťaťexpr. šústať (vydávať ostrý šušťavý zvuk): za oblokom šuští, šústa lejakexpr.: frndžaťfrngať: okolo uší mu frndžali, frngali kamene

    2. p. letieť 1


    šumieť vydávať al. spôsobovať zmes rozličných zvukov zlievajúcich sa do jemného a obyč. príjemného zvukového toku • expr.: šumotaťšumotiť: hora, rieka, vietor, víno šumí; mohutné vody šumocú, dážď šumotíexpr. ševeliť (slabo šumieť): tráva ševelíšušťaťšuchotaťšelestiť (pri pravidelne sa opakujúcom zvuku): lístie šuští, šuchoce; stromy šelestiapošumievať (chvíľami slabo šumieť)


    šušťať vydávať al. spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov • šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkamišuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchoríšelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestíšumieťexpr.: šumotaťšumotiťševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístímexpr. šušlať: voda v potoku šušlesvišťaťexpr. šústať (prenikavo): píla šústa, svištíšramotiťštrkotaťexpr.: harašiťharasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší


    taršuľa p. taška


    taška schránka s držadlami na nosenie vecí: nákupná taška, školská taškakapsa: prehodiť si kapsu cez plecekabela (väčšia taška): poštárska kabelakabelka (príručná dámska taška): vytiahnuť z kabelky zrkadloaktovka (taška na spisy, knihy a pod.): kožená aktovkahovor. diplomatka (ľahšia taška na spisy, knihy a pod.) • tanistra (kožená al. plátenná taška na dlhšom ramienku): tanistra plná jedlatorbazried. torbica (taška nosená na chrbte al. na pleci): vojenská torbazastar. taršuľa (Hurban)hovor.: sieťovkasieťka (sieťová nákupná taška): dať si nákup do sieťovky, do sieťky


    trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvykategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategóriedruh: rozličné druhy stromovstupeň: odborník prvého stupňaslang. klasa (Jesenská)

    2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená triedaučebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanieštud. slang. klasa

    3. p. ročník 4. p. ulica


    učebňa p. trieda 2


    učušať p. umlčať


    umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušaťučuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkomzahriaknuťzakríknuťzavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníkaexpr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal!hovor. expr. usadiťhovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďouexpr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali

    p. aj utíšiť


Pozri výraz à à à Uà à à à à à A v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV