Význam slova "vynã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. vynachádzať -a

// vynájsť sa nájsť východisko, poradiť si: v. sa v každej situácii;
(ne)vie sa v. (nie) je pohotový;

nedok. vynachádzať sa

vynachádzavo prísl.;

vynachádzavosť -i ž.

vynachádzavý príd. kt. ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie ap.): dieťa je pri hre v-é;

vynachváliť -i -ľ! dok. veľmi vychváliť (obyč. v spojení so záporom slovies vedieť, môcť): nevie si, nemôže si v. nový byt;
už si ho dosť v-l

vynačudovať sa dok. veľmi, dosýta sa čudovať (obyč. v spoj. so záporom slovies vedieť, môcť): nevie, sa tomu v.;
nemôže sa (deťom) dosť v.;
poďte, už ste sa dosť v-li!

vynadať dok. nadať: hrubo, škaredo mu v-l;
v-li si do všelijakých

vynadívať sa -a dok. veľa, dosýta sa dívať, nadívať sa (obyč. v spojení so záporom slovies vedieť, môcť): nevie sa, nemôže sa na dievča, na obraz v.;
už si sa dosť v-l

vynahradiť dok. nahradiť (význ. 1): v. škodu;
stonásobne v. dobrotu niekomu odplatiť;

nedok. vynahrádzať -a, vynahradzovať

vynájsť -jde -jdu dok.

1. pokusmi, výskumom objaviť, vymyslieť: v. nový stroj, v-enie železnice

2. vymyslieť (význ. 1), nájsť: v. nový systém obrany;

nedok. vynakladať

vynález -u m.

1. vynájdenie novej veci, javu a jeho uplatnenie: dejinný, prevratný v., v. mikroskopu, patentovať v.

2. takýto predmet: zbierka v-ov

vynálezca -u mn. -ovia m. kto niečo vynašiel: v. žiarovky, padáka;

vynálezcovský príd.: v-é hnutie;

vynálezcovstvo -a s.

vynálezkyňa -e -kýň ž.;

vynaložiť dok. (vy)dať (prostriedky ap.) v prospech niekoho, na niečo: v. peniaze na štúdiá, na opravu;
v-l všetku námahu (na to), aby dosiahol cieľ;

nedok. vynárať -a

// vynoriť sa

1. vystúpiť nad hladinu: potápač sa v-l

2. nečakane sa objaviť: z hmly sa v-lo auto

3. kniž. náhle sa vyskytnúť, prejaviť sa: v-li sa nečakané problémy;

nedok. vynárať sa

nedok. vynášať -a

1. k 1 – 5: v. z domu a) tajne odnášať b) hovor. klebetiť o domácich problémoch;
obchod (ne)v-a (ne)prináša zisk

2. vychvaľovať; vyvyšovať: v. zásluhy niekoho;
v-jú ho neprávom;
v-a sa nad všetkých

● v. (až) do neba niekoho, niečo veľmi vychvaľovať

nedok. k 1 vynášať -a

vynasnažiť sa dok. pousilovať sa: v-í sa nesklamať, v. sa zo všetkých síl (o to), aby sa vec podarila

vynásobiť dok. vykonať násobenie: v. číslo číslom;

nedok. vynásobovať

vyňať -jme -jmú dok.

1. vybrať (význ. 2): v. očko z prsteňa;
v. obličku vyoperovať

2. vyčleniť (zo súvislosti): v. citát z kontextu;
v. číslo pred zátvorku

3. vylúčiť (význ. 1), vynechať: v. spod obvinenia;

výňatok -tku m. časť vybratá z textu, hud. skladby ap., úryvok: v-y z básne, z opery

nedok. vynímať -a;

vynútiť -i dok.

1. nútením dosiahnuť, vymôcť: v. od niekoho priznanie

2. nasilu prejaviť: v-ený úsmev;

vynútiteľný príd. kt. možno vynútiť: v. právo na náhradu, v-é povinnosti