Význam slova "vež" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

veľkozrnný príd. kt. má veľké zrná: v-á kukurica

veľký

I. väčší príd.

1. kt. má značný rozsah, značné rozmery v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, op. malý: v. dom, v-é mesto, v-á miestnosť, plocha;
v-é nohy dlhé chodidlá;
v-é písmená, v. formát;
v odb. názvoch: anat. v. mozog;
V-á Bratislava;
geogr. V-á Fatra;
astron. V. voz;
zool. drop v.;
bot. skorocel väčší

2. kt. má značnú výšku, vysoký, op. malý, nízky: v. človek, v. pes, v. strom, komín;
o hlavu väčší

3. kt. je rozmernejší, ako je želateľné, op. malý: tie šaty, topánky sú mi v-é

4. hovor. kt. dosiahol dospelosť, dospelý: počkaj, keď budeš v.! ty si také v-é dieťa

5. kt. má značný počet, početný, mnohočlenný, op. malý: v. národ, v-á skupina, rodina, v-é pracovisko

6. prevyšujúci priemer, nadpriemerný, rozsiahly: v-é nešťastie, v. rozdiel, v. výber tovaru;
v-é nedostatky, škody, v. požiar

7. kt. má značnú mieru, hodnotu, úroveň, vysoký: v-é percento (zrážok), v. obsah (cukru), v-á úmrtnosť, v-á účasť;
v-á privatizácia privatizácia veľkých podnikov

8. kt. má značný účinok, prudký, silný, intenzívny: v-á búrka, v-á radosť, láska, v-é prekvapenie, v. význam, záujem;
v-é upratovanie dôkladné;
v. tresk jedna z teórií vzniku vesmíru, podľa kt. na začiatku bol obrovský výbuch

9. horlivý, nadšený: v. športovec, fanúšik, v. milovník umenia

10. významný, dôležitý, závažný: v. umelec, bojovník, to je v-á vec, v. objav, v. sviatok;
V-á noc;
V. týždeň pred Veľkonočnou nedeľou;
V. piatok vo Veľkom týždni;
mať v-é slovo;
v názvoch štátov, panovníkov, udalostí: V-á Morava, Karol V., V-á francúzska revolúcia

11. časovo rozsiahly, dlhý: v. časový odstup;
v-á prestávka;
v-é meškanie

● (obchodovať, zabávať sa) vo v-om vo veľkom rozsahu;
→ žiť na v-ej nohe;
mať v-é oči a) chcieť viac (zjesť, stroviť ap.), ako sa dá zvládnuť b) chcieť všetko mať;
→ jesť v-ou lyžicou;
z → malej iskry v. oheň býva;
expr. to je v-é zviera dôležitá osobnosť;
hrať v-ú úlohu, rolu byť dôležitý

II. veľký m. dospelý človek (vo vzťahu k deťom): z rozprávania v-ých vie, čo ho čaká

veľmajster -tra m.

1. najvyšší hodnostár niekt. spoločenstiev: v. slobodomurárskej lóže

2. kniž. veľký majster (význ. 3): v. štetca, tónov;
medzinárodný v. titul šach. majstra vys. medzinár. úrovne;

veľmajstrovský príd.: v. titul;

veľmajstrovstvo -a s.

veľmi väčšmi prísl.

1. vyj. veľkú mieru, intenzitu, hodne, značne: v. veľký, v. dávno, v. mnoho, v. pekné dievča, v. sa ponáhľať;
v. sa narobil veľa;
v. krátke vlny v rozsahu od 0,1 do 10 m;
v. dobrý 2. st. prospechu (vo vysokoškol. klasifikácii);
zdôraznené expr. v., preveľmi;
v., preveľmi ľutoval

2. blíži sa význ. čast. (pri zápornom slovese) oslabuje jednoznačnosť výroku, vyjadrenia: syn ho v. nepočúva (a robí si svoje)

● ani v. nie zmierňujúci zápor

veľmoc -i ž. hosp. a polit. mocný štát: západné v-i, svetová v.;

● publ. siedma v. tlač;

veľmocenský príd.: mať v-é postavenie;
pejor. v-á politika

veľmož -a m. príslušník vys. šľachty, magnát: v. Matúš Čák Trenčiansky;

veľmožský príd.: v. rod

veľrieka -y -riek ž. veľká rieka, veľtok: sibírske v-y, v. Dunaj

veľryba -y -rýb ž. morský cicavec veľkých rozmerov, zool. v. grónska (Balaena mysticetus);

veľrybí príd.: v. tuk

veľtok -u m. veľrieka: juhoamerické v-y

veľtrh -u m. trh s medzinár. účasťou vystavovateľov: vzorkový v., strojársky v.;

veľtrhový príd.: v-é mesto

veľvyslanec -nca m. najvyšší dipl. zástupca štátu: mimoriadny a splnomocnený v.;

veľvyslanecký príd.

veľvyslanectvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad vedený veľvyslancom; jeho budova

veľvyslankyňa -e -kýň ž.;

vešať -ia -ajú nedok.

1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy

2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov;
v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením

● expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať;
v. hlavu strácať odvahu;
v. → nos;

vešiačik -a m. zdrob.

vešiak -a m.

1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u

2. rámik na vešanie šiat do skrine;

vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;

opak. vešiavať -a

// vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku

● expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým;
v. sa niekomu na krk vnucovať sa;

opak. vešiavať sa

veštba -y -tieb ž. kniž. predpovedanie budúcnosti, proroctvo: vyrieknuť v-u, v. sa (ne)vyplnila

veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;

veštecký príd.;

veštecky prísl.;

veštectvo -a s.

veštiareň -rne ž. miesto, kde sa vyslovovali al. vyslovujú veštby: delfská v.

veštiť -šť/-i! nedok.

1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
v. z ruky, z karát

2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar

veštkyňa -e -kýň ž.;